Rieka Roňava

Miesto: Zemplín

Roňava patrí k neveľkým a nedlhým riečnym rokom na slovenskom území, no napriek tomu má značný strategický význam. V oblasti Tokaja na dĺžke 13,5 km tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom.

Práve v tejto časti pohraničia sa traduje, že pred vznikom I. ČSR mala budúca vláda zlé informácie a rieku navrhla ako hranicu, pretože si myslela, že je splavná. Splavný je pritom blízky Bodrog.

Roňava pramení v Slanských vrchoch na juhozápadnom svahu masívu Bogota v nadmorskej výške 465 metrov. Jej celková dĺžka je 51 km, z toho na Slovensku 40,5 km. Od prameňa preteká v okolí obcí Slančík, Slanské Nové Mesto, Slivník, Kuzmice, Kazimír, Michaľany, Luhyňa, Čerhov a Slovenské Nové Mesto. Na Slovensku prijíma 32 potočných prítokov.

Roňava nie je celkom priama a na niekoľkých miestach sa rozvetvuje. V katastri Čerhova popri roku vytvára ešte dve meandrujúce ramená. Druhé vetvenie toku nastáva južne od Slovenského Nového Mesta. Pravé hlavné rameno sa vlieva do rieky Bodrog v Maďarsku. Ľavé menšie rameno mieri južne od obce Borša, kde sa vlieva do Bodrogu v oblasti bodu najnižšej nadmorskej výšky na Slovensku, čo je 94,3 metra.

V minulosti bola Roňava veľmi užitočnou riekou pre obyvateľov tokajských obcí. Ľudia tu ťažili štrk na stavbu domov a zarovnávanie ciest. Miestni obyvatelia mali medzi sebou rozdelené aj časti brehov, kde si vyznačovali miesta, na ktorých jednotlivé rodiny máčali konope.

V posledných rokoch trpí Roňava nedostatkom vody a v letnom období už sporadicky vysychá. Jej priemerný prietok je 740 litrov za sekundu.

 

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 11.02.2014 06:00
Upravené: 13.02.2014 13:46