Rieka Duša

Miesto: Zemplín

Rieka, ktorá mala v minulosti Zemplína priam rituálny význam a poznalo ju každé dievča.

RiekaPodľa rozprávania starších obyvateľov okolitých obcí sem vždy na jar chodievali dievčatá, aby sa v nej umyli. Pritom nešlo len o nejakú hygienickú, ale priam o duchovnú očistu, čo môže súvisieť aj priamo s pomenovaním rieky. Navyše, dievčatá z okolitých dedín si chodili do rieky umyť tvár aj tesne predtým, než išli na nejakú tanečnú zábavu, kde chceli získať muža svojho srdca. Tieto zvyky pretrvávali minimálne do päťdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase tu ešte žilo veľa rýb a voda bola taká čistá, že sa v nej videli ako v zrkadle. Neďaleko sa nachádzali konopné polia, ženy využívali rieku aj na namáčanie konope.

Najstarší písomný záznam o Duši poznáme z roku 1322. Už v stredoveku tu stál vodný mlyn. V novovekých dejinách zohrala rieka svoju úlohu pri oslobodzovaní Pozdišoviec. Bola natoľko rozvodnená, že spomalila postup Červenej armády, ktorá cez ňu nedokázala prejsť s ťažkou technikou. Most Nemci vyhodili do povetria. Bola to jedna z príčin, prečo záverečný boj o Pozdišovce trval štyri dni.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, v čase rozsiahlych prác na regulovaní vodných rokov, sa kompletne zmenil vodný režim rieky. Horná časť bola nad Michalovcami prevedená do Laborca, takže pôvodným korytom preteká už len časť pôvodného toku. Dolná časť ostala podľa pôvodného smerovania a ústi do rieky Laborec pri obci Veľké Raškovce. Rieka Duša, ktorá znamenala veľa pre miestnu komunitnú kultúru, dnes vyzerá už len ako odvodňovací kanál. Je to pritom najdlhší pravostranný prítok Laborca, s dĺžkou od prameňa do sútoku 41,1 km.

Pramení pri obci Pláne neďaleko Strážskeho a ďalej bezprostredne míňa tieto dediny: Voľa, Stankovce, Nacina Ves, Pozdišovce, Laškovce, Žbince, Hatalov, Budkovce, Drahňov a Veľké Raškovce.

Popri informáciách od miestnych obyvateľov bola pri tvorbe tohto článku použitá táto literatúra:
Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A-D (vydavateľstvo VEDA, 1977)
J. P. Zemplínky: článok Najdlhší pravostranný prítok (v Pozdišovské čriepky 2/2002)

 

 

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 11.02.2014 12:34
Upravené: 13.02.2014 13:45