História

Keď konope dostatočne obschlo, prišli na rad lamaky. Je to typické zariadenie z dreva, kedy sa konope akoby sekalo, či skôr lámalo údermi hornej drevenej lišty.

Miestnym zvykom bolo prenajímať si takzvané kúdeľné izby od najchudobnejších rodín. Dievčatá si pripravovali výbavu na svadbu a matky dohadovali manželstvá.

V rámci etnografického výskumu v obci členky súboru Porubjan zachytili, spísali a spracovali aj obrady, ktoré sa viažu na krstiny.

Porubjan je folklórny súbor, ktorý predvádzal piesne autenticky a nemodernizoval ich. Veľkú zásluhu na jeho vzniku mal Ján Firda, ktorý so súborom tancoval do veku 75 rokov.

Kone neodmysliteľne patrili k obci, bez nich žiadna rodina nedokázala obrobiť svoje polia.