Dedina a kone

Miesto: Poruba pod Vihorlatom

Kone neodmysliteľne patrili k obci, bez nich žiadna rodina nedokázala obrobiť svoje polia.

Uverejnená fotografia pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia a zobrazuje gazdu s konským záprahom. Kone neodmysliteľne patrili k obci, bez nich žiadna rodina nedokázala obrobiť svoje polia. Poruba pod Vihorlatom bola viac lesohospodárska než poľnohospodárska obec, takže kone sa využívali aj pri ťažbe dreva. Nakoľko sa tu tiež pálilo drevené uhlie, konskými povozmi sa prevážalo zvyčajne do Michaloviec, odkiaľ ho miestni židovskí obchodníci expedovali vlakmi až do Švajčiarska. Samozrejme, takýto export skončil v roku 1942 židovskými deportáciami.

Veľká zmena nastala koncom päťdesiatych rokov, keď v Porube založili JRD. Mnohí majitelia sa museli rozlúčiť so svojimi koňmi a odovzdať ich družstvu. Pretože súkromníčenie v podstate zaniklo a aj lesy sa stali „spoločným majetkom pracujúceho ľudu“, nebolo dôvodu na ďalší chov koní v domácnostiach.

Voz, na ktorom sedí muž na fotografii, je rebrinák. Slúžil na prepravu tovaru, pričom mal zvyčajne vymeniteľné bočnice. Pokiaľ sa v ňom prevážalo seno, bočnice mali tvar rebríkov. Tento má plné bočnice z dosák, čo znamená, že bol pripravený na prevoz dreva, zemiakov, uhlia alebo hnoja.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 19.02.2014 06:00
Upravené: 20.02.2014 10:11