Tokaj na Slovensku a Tokajská vínna cesta

Miesto: Tokaj

Na juhovýchode Slovenska, v miestach kde rastú vinice s tým najlepším hroznom, kde sa snúbi minulosť s prítomnosťou, prúdia čarokrásne rieky s malebnými zákutiami a rastú vzácne lužné lesy, tam sa tiahne Tokajská vínna cesta. Je to klenot, dar Zeme ako miesto, kde sa začal odvíjať príbeh vína, ktoré vstúpilo do európskych dejín.

„Vinum regum, rex vinorum“ – čiže „Víno kráľov, kráľ vín“, s takýmito slovami ponúkal tokajské francúzsky kráľ Ľudovít XV. milovanej Madame de Pompadour, keď popri svojich povinnostiach nachádzal čas na to, čo jeho život robilo pekným a príjemným. Zďaleka však nebol prvým objaviteľom neopakovateľnej chute a arómy tokajského skvostu. Už jeho pradedo kráľ Ľudovít XIV. požadoval, aby na stole počas kráľovskej večere nikdy nechýbali tokajské vína a vychutnával ich denne. Tento panovník, nazývaný aj Kráľ Slnko, bol známy ako mimoriadny estét a majiteľ vycibreného vkusu. A kráľovský vkus mal aj pri výbere najlepších vín.

Ruský cár Peter I., nazývaný Veľký, neostával pozadu. V tokajskom víne videl klenot hodný dostatočnej ochrany. Aby si bol istý, že na jeho stole nebude nikdy chýbať, obchodníkov, ktorí mu ho dovážali, vysielal na Tokaj sprevádzaných početnou eskortou vojakov. V tejto tradícii pokračovala aj ruská cisárovná Katarína.

Neboli to len vladári, ale aj celý zástup vysokých štátnikov, pápežov, spisovateľov, básnikov, hudobných skladateľov, ktorí prijímali čaro darov Tokaja ako súčasť svojho života. Tokajské víno miloval nemecký básnik, humanista a mysliteľ Johann Wolfgang von Goethe, francúzsky filozof a spisovateľ Francois Voltaire, rakúsky hudobný skladateľ raného romantizmu Franz Peter Schubert, tiež uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Ferencz Liszt. V neposlednom rade to bol aj jeden z najväčších velikánov svetovej hudobnej tvorby Ludwig van Beethoven. Všetci títo muži vedeli, ako vytvoriť diela vstupujúce do dejín umenia. Všetci títo muži sa vedeli aj rozhodnúť pre kvalitné víno.

Príbeh, ktorý začal, ale neskončil

Ak chceme nájsť pôvod toho, prečo sa tokajská vinohradnícka oblasť stala svetoznámou, musíme sa vrátiť do čias starších ako ľudstvo samo. Do čias, kedy tu bolo slnko vzácne a rozdiel medzi dňom a nocou ostával nevýrazný. Oblohu zatemňovali čierne mraky vznášajúceho sa dymu a popolčeka zo sopiek, ktoré chrlili na celé okolie žeravú lávu. Zem sa ešte len formovala a nič nenaznačovalo, že by ju raz mohol osídliť ľudský druh. Prešli státisíce, možno milióny rokov, aby sa toto územie stalo rajom s unikátnou pôdou predurčenou na vinohradnícky rozvoj.

Pôvod pestovania viniča v tejto oblasti sa udáva od prvých storočí nášho letopočtu, keď tu kráčali légie rímskeho vojska. Z celého radu národov, ktoré spoznali výnimočné vlastnosti tejto pôdy, sa tu v 8. storočí usídlili Slovania - najstaršia trvalo žijúca kultúra v tejto oblasti do súčasnosti. Na území, ktoré potom osídlili aj Maďari, spoločne rozvíjali miestne vinice natoľko, že sa o nich píše v dobových listinách z 13. storočia. Boli to časy, kedy miestni obyvatelia trpeli pod nájazdmi tatárskych vpádov, avšak práve toto ťažké obdobie bolo svojim spôsobom i objavné. Ľudia si ako úkryty začali budovať sieť podzemných chodieb, ktoré sa v sopečnej tufovej pôde kopali pomerne ľahko. Po ukončení obliehania zistili, že ich niekdajšie skrýše sú priam ideálnym miestom na kvasenie a uskladňovanie vína. Dnes sa svahmi tokajskej oblasti tiahnu kilometre priestranných podzemných pivníc s obrovskými i menšími dubovými sudmi. V podzemí sa nachádzajú aj niektoré reštaurácie a degustačné miestnosti. Ich atmosféra a čaro sú neopakovateľné. Nie nadarmo patria medzi chránené národné historické kultúrne pamiatky Slovenska. Príbeh vína takto tatárskymi útokmi neskončil, ale dostal nový unikátny rozmer.

Zabudnúť na zem výnimočných vlastností by bolo hriechom pre každého panovníka. Známy uhorský kráľ Belo IV. sa rozhodol Tatármi zničené územie osídliť odborníkmi zo zahraničia. Takto sa stalo, že tu v 13. storočí privolal talianskych vinárov, ktorí so sebou priniesli aj nové odrody hrozna. Medzi nimi sa výrazne uchytil najmä lahodný furmint, ktorý svojou prirodzenou sladkosťou ovplyvňuje kraj doposiaľ.

Dokonca aj Turci, ktorí počas expanzie Osmanskej ríše ovládali Tokaj vyše storočia, vinice chránili. Ako moslimovia síce nesmeli piť víno, ale pochopili, aký je to výhodný artikel a obchodovali s ním.

Rímske légie, prví Slovania a Maďari, talianski vinári v stredoveku, či Ľudovít XIV., Ferencz Liszt a Ludwig van Beethoven sú súčasťou histórie. Lenže ako je to s tunajšou krajinou a jej slávou dnes? Aj ona patrí „len“ histórii? Určite nie. Tokajské vína sa zo Slovenska stále vyvážajú do celého sveta. Každoročne víťazia v množstve prestížnych súťaží. Koho by toto tvrdenie nepresvedčilo, stačí spomenúť jeden argument. V roku 2008 získala spoločnosť J&J Ostrožovič za Tokaj cuvée - slamové víno, zlatú medailu na prestížnej svetovej súťaži Vinalies Internationales v Paríži ako za najlepší produkt v kategórii biele vína polosladké a sladké. Prítomnosť sa od minulosti líši najmä tým, že skvosty snaženia miestnych vinohradníkov už nie sú prístupné len umelcom a šľachte, ale každému. A najlepšie vraj chutia priamo v stáročia starých tokajských pivniciach.

Tajomstvo unikátnosti

Čo robí tokajské víno takým svojráznym a výnimočným, že sa chuťovo nedá pomýliť so žiadnym iným? Príčina nie je jedna. Svoju úlohu zohráva nielen receptúra, ale i prostredie a človek.

Z hľadiska pôdy sú to sopečné tufy, na ktorých vinič rastie. Značka Tokaj môže byť pestovaná len na nich. Tým je toto teritórium presne ohraničené. Podmienky sú natoľko prísne, že pôda každej vinice je podrobená analýze. Niektoré obce ležia na okraji tokajskej oblasti a na svojom priľahlom území majú svahy, ktoré prísnym podmienkam zloženia pôdy vyhovujú, ale aj také, čo sú už za sopečnou pôdnou vrstvou. Do tokajského vína ide len hrozno zo „sopečných“ viníc.

Matka príroda tu vytvorila mimoriadne priaznivú klímu. Vysoký počet slnečných dní, teplý južný vietor, dokonca aj vhodný uhol svahov miestnych pahorkov vytvárajú pre vinohrady tie najlepšie podmienky. O výnimočne priaznivých klimatických pomeroch svedčí aj skutočnosť, že v časoch niekdajšieho Československa sa na tunajších nížinných poliach pestovala ryža.

Človek vedený stáročnými skúsenosťami pestovania v tejto oblasti skúšal, šľachtil, vynachádzal. Tak uzrelo svetlo sveta víno kráľov – tokajský výber. Ten vzniká kombináciou troch druhov hrozna. Najväčší podiel, 70 percent, má furmint, 20 percent lipovina a 10 percent muškát žltý. Technológia spracovania je dôkladne sledovaná a umožňuje využitie iba prírodného cukru obsiahnutého v hrozne. Vysokú kvalitu potvrdzuje fakt, že sa tu vyrába aj omšové víno. To vyžaduje mimoriadne prísny postup bez užitia akýchkoľvek chemikálií a je využívané na cirkevné liturgické obrady.

Charakteristická chuť vína sa dosahuje aj pomocou prírodných cibéb. Cibéby môžeme nazvať aj hroznom neskorého posezónneho zberu. Každoročne sa úmyselne necháva časť úrody na viniči, aby čiastočne zoschla a prerástla ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. Tieto cibéby s vysokým obsahom prírodného cukru pridávané k hroznu dodávajú vínu neopakovateľnú chuť a arómu. Podľa ich množstva sa potom jednotlivé vína radia od suchých až po sladké 6 putňové, ktoré musí vyzrievať minimálne 10 až 15 rokov.

Svoju úlohu unikátnosti zohrávajú aj spomínané tufové pivnice s ušľachtilou a pestovanou plesňou na stenách, ktorá nie je nebezpečná, ba práve naopak. Vytvára podzemné mikroklimatické prostredie, ktoré vplýva na kvasný proces i skladovanie. Teplota v podzemí je stála a dosahuje od 10 do 12 stupňov počas celého roka. K tradícii s jasným vplyvom na požadovaný výsledok patrí aj skladovanie vína v dubových sudoch.

Miestni vinári si nemusia svoje znalosti pestovania a spracovania hrozna strážiť. Tunajšie podmienky sú natoľko neopakovateľné, že víno Tokaj je možné vyrábať len v oblasti Tokaj. Preto si ho králi odtiaľ nechávali dovážať aj cez pol Európy.

Prečo navštíviť Tokajskú vínnu cestu

Tokajská vínna cesta spája miesta i ľudí. Miesta, kde v archívnych vínotékach môže návštevník vychutnávať miestne kvalitné vína v štýlových reštauráciách, podzemných pivniciach alebo príjemných penziónoch s ponukou tradičných ľudových špecialít i európskej kuchyne. Miestni vinári sú radi, pokiaľ návštevník odchádza ako odborník na degustáciu. A tým sa môže stať každý, kto absolvuje mnohé z ponúkaných skupinových aj individuálnych degustačných kurzov. O pohostinnosti miestnych obyvateľov svedčí aj skutočnosť, že tu dvakrát ročne usporadúvajú veľké festivaly nazvané „Deň otvorených tokajských pivníc“. Ten prvý je v sobotu 3. májového týždňa a koná sa v rámci posvätenia mladého vína pri príležitosti sviatku sv. Urbana – patróna vinohradníkov. Druhá akcia festivalového charakteru je v sobotu 4. septembrový týždeň a o jej obľúbenosť potvrdzuje fakt, že sa ňu každoročne vyráža historický vlak „Tokajský expres“ z krajského mesta Košice.

Tokajská oblasť na Slovensku priťahuje aj milovníkov histórie. V obci Borša sa narodil a pôsobil František II. Rákoci, šarišský župan a  sedmohradské knieža - najznámejší vodca kuruckých povstaní. Kaštieľ, kde uzrel svetlo sveta, sa v bohatej expozícii pripomína jeho život i skutky. Ako syn otca maďarského a ženy slovanského pôvodu bojoval za oslobodenie Uhorska a v ňom žijúcich národov od nadvlády Viedne. Hovorí sa však, že za všetkými veľkými činmi mužov treba hľadať ženu. Františkova matka, chorvátska šľachtičná Helena Zrínska, bola manželkou Františka (I.) Rákociho, ktorý sa zúčastnil sprisahania proti Viedni, na čo doplatil životom. Druhým manželom Heleny Zrínskej bol kurucký vodca Imrich Tököli. Po jeho smrti kurucké boje viedol jej syn – spomínaný František II. Rákoci. O statočnosti a bojovnosti Heleny Zrínskej svedčí i skutočnosť, že sa tri roky bránila na obliehanom hrade v Mukačeve, ktorý cisárske vojská nedokázali dobyť. Tokaj je previazaný s reálnymi až tradovanými spomienkami na to, ako pri presune vojsk i vlastnom ukrývaní využíval Rákoci práve spleť dlhých chodieb podzemných pivníc.

V Trebišove sa nachádza mauzóleum rodiny Andrášiovcov, kde je pochovaný zemplínsky župan a prvý uhorský ministerský predseda po zrovnoprávnení Rakúska a Uhorska – Július Andráši. V jeho živote asi navždy ostane úplne nevyjasnená náklonnosť a až mimoriadne blízky vzťah s cisárovnou Alžbetou Bavorskou, ktorú väčšina milovníkov histórie pozná ako Sisi. Známy je aj jeho syn Július mladší, ktorý založil tokajskú výskumnú stanicu v blízkej obci Viničky. Úspech jeho činu dokladá fakt, že na prelome 19. a 20. storočia sa z jeho šľachtiteľskej základne medzi riekami Dunaj a Tisa vysadilo 800 tisíc až milión sadeníc viniča ročne. Na mieste tejto stanice dnes stojí prestížna vinárska škola. No Július mladší nie je známy len ako náruživý vinár, ale i ako politik. V poslednej uhorskej vláde zastával miesto ministra zahraničných vecí.

Z archeologického hľadiska zaujme obec Zemplín, v ktorej je zdokumentované slovanské sídlo – hradisko z 8. storočia. Tokaj je dnes miestom, na ktorom žijú obyvatelia slovenskej i maďarskej národnosti vo vzájomnej zhode a v spojení.

Z blízkych pamiatok na vychádzkach turistov priťahujú aj romantické zrúcaniny hradu z 13. storočia vo Veľkom Kamenci či románsko-gotické kostolíky v obciach Veľká Tŕňa a Bara.

Bohatú históriu kraja približuje najmä Vlastivedné múzeum, ktoré sa nachádza v Trebišove. Jeho expozícia je delená na archeologickú, historickú a etnografickú časť s bohatým zbierkovým fondom zameraným na tokajské vinohradníctvo. V múzejnej budove tohto mesta s 23 tisíc obyvateľmi sa nachádza aj archív kvalitných tokajských vín s možnosťou degustácie.

Milovníkov prírody lákajú najmä vzácne nížinné riečne biotopy riek Latorica, Ondava a Bodrog. Chránená krajinná oblasť Latorica je známa veľkým množstvom riečnych ramien s vyše 200 tu hniezdiacimi vtáčími druhmi, ale aj výskytom sladkovodnej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis). V oblasti Tokaja žije aj najväčší stredoeurópsky motýľ Okáň hruškový (Saturnia pyri), ktorého rozpätie krídel má až 15 centimetrov. Prechádzky týmito miestami patria medzi neopakovateľné zážitky.

Najväčšia z miestnych riek – Bodrod, je splavná a spojená cez Tisu a Dunaj s Čiernym morom. Z prístavu pri obci Viničky pravidelne premáva výletná loď do maďarského mesta Sárospatak, kde si cestujúci počas plavby môžu pozrieť film o prírodných zaujímavostiach tejto oblasti a vychutnať tokajské vína. Svoju bohatú tradíciu tu má i rybárstvo. Rekordom je ulovený sumec s neuveriteľnou váhou 128 kilogramov!

Kto dáva prednosť suchozemskej kráse, toho určite zlákajú značkované cyklistické chodníky prechádzajúce celou oblasťou, prechádzky medzi vinohradmi a stepami, alebo blízke Zemplínske vrchy.

Tokaj na Slovensku tvorí sedem obcí – Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. So svojimi 907 hektármi patrí medzi najmenšie vinohradnícke oblasti sveta a svetovú špičku zároveň. Tokajská vínna cesta zahŕňa aj priľahlé zaujímavé miesta, na ktorých sa nachádzajú obce Borša, Zemplín, Ladmovce a tokajskú vstupnú bránu - mesto Trebišov. Na turistov obľubujúcich pokojné prostredie spojené s miestnymi tradíciami, bohatým folklórom a agroturistkou čaká na Tokajskej vínnej ceste sieť penziónov so širokou ponukou služieb. Pre tých, ktorí počas dovolenky potrebujú ustavične meniť miesto pobytu, je vhodné Tokajskú vínnu cestu spojiť s návštevou 70 kilometrov vzdialenej východoslovenskej metropoly – mesta Košice. To je známe najväčšou historickou pamiatkovou zónou na Slovensku a moderným dynamickým životom zároveň. Je to centrum Košického samosprávneho kraja, na území ktorého nájdete národné parky Slovenský raj a Slovenský kras, ale tiež množstvo hradov, kaštieľov, horských trekov, cyklociest, jaskýň a ďalších prírodných i kultúrnych zaujímavostí. Nie nadarmo je Košický samosprávny kraj nazývaný krajom plným inšpirácie. Ale to je už ďalší príbeh...

 

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 12.06.2013 06:00
Upravené: 11.02.2014 14:09