Kaštieľ Sirmaiovcov v Pozdišovciach

Miesto: Pozdišovce

Pozdišovce od roku 1640 až do zrušenia poddanstva patrili šľachticom z rodu Sirmaiovcov. Títo dali v obci v roku 1648 vystavať neskoro-renesančný kaštieľ.

Záznam o pôvode tejto stavby je zachytený nad vstupným portálom do objektu spolu s rodovým erbom. Začiatkom 19. storočia bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu, pričom v rokoch 1880 až 1890 došlo aj na ďalšie úpravy. Tentoraz to boli romantizujúce neogotické prvky.

Rodina Sirmaiovcov kaštieľ užívala až do vzniku I. Československej republiky. Potom sa vysťahovala do Maďarska a svoj majetok ďalej spravovala prostredníctvom právnych zástupcov. Počas II. svetovej vojny mali v kaštieli svoju posádku Nemci. Zriadili si tu aj opravovne vojenskej techniky. Na nádvorí opravovali najmä vojenské automobily. Po roku 1948 v kaštieli sídlilo pozdišovské hrnčiarske družstvo.

Medzi významných príslušníkov Sirmaiovcov patril Peter - prvý majiteľ Pozdišoviec z tohto šľachtického rodu. Bol podžupanom Zemplínskej stolice.

Menej úspešný bol jeho potomok Andrej Sirmai, ktorý sa v roku 1692 listom sťažoval, že mu poddaní utekajú za prácou do Poľska. Bolo to však čiastočne spôsobené aj tým, že sa Szirmaiovci zapojili najskôr do povstania Imricha Tökölyho, ako aj neskôr do povstania Františka Rákociho II. Okrem večných bojov v tejto časti vtedajšieho horného Uhorska zúril aj mor. Nespokojnosť poddaných vyvrcholila v roku 1697, keď sa otvorene vzbúrili a tento kaštieľ dokonca i zapálili.

Medzi členov rodiny patrila aj Anna Sirmaiová-Kecerová (cca 1615 – 1695). Má veľký podiel na záchrane miestneho folklórneho dedičstva. Zozbierala a vydala zbierku 388 ľudových piesní a tancov, ktorá vyšla pod názvom „Nápevy starých slovenských spjevanek od urozené paní Anny Szirmay“.

Svojou podporou miestneho obyvateľstva bol známy Meňhert Sirmai, ktorý so štyridsiatimi hrnčiarmi v roku 1743 založil hrnčiarsky cech. Podľa jeho stanov musel každý člen cechu vedieť čítať a písať.

Kaštieľ v obci je pamiatkovo chránený a dnes je v majetku súkromnej spoločnosti, takže nie je verejnosti prístupný. Patrí k nemu aj priľahlý park ohradený kamenným plotom. V súčasnosti tu prebiehajú výrobné dielenské podnikateľské aktivity a kaštieľ čaká na dôkladnejšiu rekonštrukciu. Fotografie zachytávajú jeho stav v januári 2007.

Použitá literatúra:

Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)

Slovenský biografický slovník, V. zväzok R-Š (Matica slovenská, 1988)

J.P.Zemplínky: Pripomíname si 685. výr. písomnej zmienky (v Pozdišovské čriepky 1/2000)

 

Autor/zdroj: text a foto Slavomír Szabó
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 13.06.2013 12:41
Upravené: 14.10.2013 13:49