Grécko-katolícky kostol zo 17. storočia
Miesto: Poruba pod VihorlatomTento kostol ako jedna z mála stavieb ostala aj po vypálení obce, čo spôsobili nemecké vojská 3. 11. 1944. Nemci sa vtedy kostola nedotkli, o to viac sa však vyvŕšili na miestnej synagóge, ktorú najskôr vypálili a potom ešte zbúrali jej vyše pol metra hrubé múry.
Grécko-katolícky kostol i tak neostal bez ujmy, i keď delostrelecký granát ho pri prechode frontu zasiahol viac menej náhodou. Práve z toho dôvodu bola nutná rekonštrukcia veže, na ktorú došlo v roku 1950. K ďalším stavebným úpravám fara pristúpila 1986, keď bola ešte dobudovaná sakristia.
Zaujímavá je aj genéza dominantného vierovyznania v tejto obci. Prvú písomnú zmienku poznáme z roku 1410, ale je viac ako pravdepodobné, že existovala oveľa skôr. Podľa historických prameňov boli jej prvými obyvateľmi nemeckí kolonisti. Tých však na územie súčasného východného Slovenska povolal kráľ Belo IV. už v 13. storočí. Pôvodný názov dediny bol Némethporuba, od roku 1808 Nemecká Poruba. Názov Poruba pod Vihorlatom získala obec až v roku 1948. Pôvodné nemecké obyvateľstvo sa však ešte v stredoveku sťahovalo najmä na miesta, kde sa nachádzala ruda, takže odtiaľ odišli do Remetských Hámrov a Porubu popri Slovákoch osídlili aj Rusíni, ktorí sa tu usídlili na základe valašského práva. V spojení Slovákov a Rusínov možno hľadať korene, ktoré orientovali miestnych obyvateľov viac k východným cirkevným obradom.
Kostol je otvorený len čase bohoslužieb, prípadnú turistickú obhliadku je nutné dohodnúť s kňazom.
Použitá literatúra: Monografia obce Poruba pod Vihorlatom
Autor/zdroj:
texta a foto Slavomír Szabó
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
17.06.2013 08:55
Upravené:
15.10.2013 15:03