Zmeny v rokoch päťdesiatych

Miesto: Malá Tŕňa

Tým, že sa pôda stala kolektívnym vlastníctvom, mnohé rodiny stratili základ na ktorom budovali celé generácie.

Tieto historické fotografie vznikli začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia. Boli to roky, kedy Malá Tŕňa prechádzala celým radom veľkých zmien podobne ako väčšina obcí vtedajšieho Československa. Zmeny sa týkali najmä stáročia užívanej hierarchie hodnôt. V prvom mieste to bola pôda; každá rodina sa dovtedy snažila vlastniť čo najviac pozemkov. Už v roku 1952 tu vzniklo prvé menšinové jednotné roľnícke družstvo, ktoré obhospodarovalo 160 hektárov ornej pôdy a 230 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Agitátori s týmto stavom neboli spokojní a často aj veľmi násilnými metódami získavali ďalších členov družstva. Väčšinové celoobecné JRD tu vzniklo až v roku 1957.

Tým, že sa pôda stala kolektívnym vlastníctvom, mnohé rodiny stratili základ na ktorom budovali celé generácie, čo sa prejavilo vo viacerých smeroch. Za ten pozitívny môžeme označiť fakt, že sa synovia a dcéry vo veku dospelosti mohli sami rozhodnúť, s kým uzatvoria manželstvo. Dnes to považujeme za samozrejmosť, ale najstarší obyvatelia Malej Tŕne spomínajú, že sa v časoch svojej mladosti museli vydať či ženiť za rodičmi vybraných partnerov. V štýle „čižma patrí k čižme a baganča ku baganči“ boli svadby výsledkom doslova obchodných jednaní rodičov budúcich ženíchov i neviest. Ktorá rodina koľko majetku svojmu potomkovi dá ihneď, čo mu odkážu až príde čas na testament, ako sa svadbou majetok rodiny zúročí a podobne. Mladým sa potom iba oznámilo, kto si koho vezme a kedy bude svadba. Neuveriteľne silný rešpekt k rodičom, ku ktorému boli deti vedené, im nedovolil vzbúriť sa; rodinný archetyp bol v tomto smere udržiavaný po celé generácie bezo zmeny. Význam výberu životných partnerov pre svoje deti po odovzdaní pozemkov do JRD stratil význam.

Vznik JRD taktiež umožnil zamestnať sa aj ženám, ktoré doposiaľ nezvykli pracovať mimo domu. To bol ďalší krok narušenia rodinných archetypov, postavenia muža a ženy v rodine ako živiteľa a opatrovateľky.

Zmeny v päťdesiatych rokoch sa prejavovali aj vo vzdelávaní, a to najmä šírením myšlienok ateizmu ako nosného svetonázorového prvku vládnucej komunistickej strany. V roku 1957 Komunistická strana Československa prijala Zásady cirkevnej politiky ČSR, aby mohla ešte viac kontrolovať a podľa svojich politických zámerov usmerňovať cirkev. Treba však povedať, že tento pokus ostal aspoň v menších obciach bez úspechov. Obyvatelia Malej Tŕne sa naďalej hlásili prevažne ku kalvínskej cirkvi, tiež ku rímsko-katolíckej. Pomer sa však vyrovnáva, podľa štatistických údajov z roku 1911 sa v tu hlásilo ku kalvínom 141 obyvateľov, k rímsko-katolíckej cirkvi 155, ku grécko-katolíckej cirkvi 53 a 148 obyvateľov svoju náboženskú príslušnosť neuviedlo.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 19.02.2014 06:00
Upravené: 19.02.2014 13:10