Výskum vinárstva v časoch Československa

Miesto: Malá Tŕňa

Ako sa zušľachťoval furmint, lipovina a muškát žltý, čo sú tri odrody hrozna, ktoré dohromady tvoria typické víno známe ako tokajský výber.

Výskum štátneho ústavu zastavili politické procesy, keď v novembri 1938 pripadla Malá Tŕňa Horthyho Maďarsku. O krátky čas do toho ešte vstúpila aj II. svetová vojna. Po skončení vojny v roku 1945 a návrate obce do Československa niekdajší ústav prevzalo Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Stanica už mala vyše 77 hektárov pôdy, z toho 20,37 hektárov vinohradov.

V roku 1951 sa na rok stala súčasťou Československých štátnych majetkov v Spišskej Novej Vsi a potom súčasťou Krajského výskumného ústavu poľnohospodárskeho v Košiciach. Od roku 1956 ju odborne riadil Výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo Slovenskej akadémie vied so sídlom v Bratislave. Toto obdobie sa všeobecne považuje za najviac prínosné z hľadiska zušľachťovania furmintu, lipoviny a muškátu žltého, čo sú tri odrody hrozna, ktoré dohromady tvoria typické víno známe ako tokajský výber. Ústav tiež priniesol pokrok v rámci zušľachťovania vínnych kvasiniek a miestnym vinárom poskytoval odbornú poradenskú činnosť pri naprávaní vadných vín a výrobe muštov.

V roku 1977 sa výskumná stanica v Malej Tŕni stala súčasťou VHJ Vinárske závody so sídlom v Bratislave. Miestni obyvatelia i nezávislí pozorovatelia tento krok hodnotia ako začiatok úpadku až likvidácie. Zastavili sa pokusy slúžiace na vývoj agrotechniky a obmedzili pokusy technológie spracovania tokajských vín. V tom istom roku sa výskumná stanica aj integrovala do siete výskumných staníc Slovosiva, pričom bola už len vysunutým pracoviskom výskumnej stanice v Orechovej.

Použitá literatúra:

Juraj Žadanský – Náčrt dejín obce Malá Tŕňa
A. Vereš, A. Žembery - Vinohradníctvo na východnom Slovensku

 

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 19.02.2014 06:00
Upravené: 19.02.2014 10:50