Sedem prísloví

Miesto: Poruba pod Vihorlatom

Mnohé práce, a to akéhokoľvek druhu, mali aj svoje tradičné rituály, ku ktorým sa viazali rôzne porekadlá.

Táto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva členky folklórnej skupiny Porubian v ukážkovom programe výrobe nití na domáce plátno. Mnohé práce, a to akéhokoľvek druhu, mali aj svoje tradičné rituály, ku ktorým sa viazali rôzne porekadlá. A nielen k nim. Pán Ján Josay sa v monografii Poruby pod Vihorlatom venuje opisu nielen rozličných rituálov, ale tiež zozbieral niektoré príslovia. Priblížme si aspoň niektoré z nich.

Prvé príslovie vyzerá, akoby vystihovalo nie najkrajšiu ľudskú vlastnosť – závisť. Na druhej strane to z hmotného hľadiska môžeme vnímať ako výstrahu nad lipnutím na statkoch; človek by mal žiť viac duchovne. Porekadlo znie: „Co komu milo, choč na pol zhnilo.“

Kôň dokáže uštedriť nepríjemný kopanec, ak sa k nemu človek približuje neopatrne a zozadu. Rovnako tvrdý kopanec od života môže dostať človek, ktorý žije životom plným nespútaných vášní. Porekadlo znie: „Koňskoho zadku a ženskoho predku še treba varovac“.

Žena v dobovej rodinnej hierarchii nezastávala rovnaké miesto ako dnes. Jej úlohou bolo najmä nasledovať muža a plniť jeho priania. Rozumný muž to vedel oceniť. Ak sa však žena svojimi postojmi vzďaľovala patriarchálnemu archetypu rodiny, platilo porekadlo: „Vinica rezana, kosa klepana a žena bita dobra“.

Alkohol dokáže meniť ľudské osudy veľmi tragicky. To platilo i platí. Muž, ktorý podľahne pálenke, podľa porekadla (i v skutočnosti) osprostieva. Aj toto zachytila ľudová múdrosť, ktorá znie: „Lem pi, byčku, pi, budze z tebe vôl“.

Veľkou hodnotou ženy bola jej schopnosť dobre navariť a nakŕmiť rodinu. I keď sa Zemplín vyznačuje typickými ľudovými jedlami, neznamená to, že všade chutili rovnako. Či boli dobré, alebo boli nechutné, to záležalo od gazdinej. Porekadlo, zachytávajúce túto skutočnosť, znie: „Každa chiška inakša variška“.

Aj posledné porekadlo zachytáva patriarchálny typ rodiny, pretože ten bol vžitý, ukázal sa vo vtedajšej miestnej kultúre ako funkčný a nepovažovalo sa za vhodné narúšať ho. I keď súčasná rovnoprávnosť pohlaví je o čomsi úplne inom, vtedajšie porekadlo znelo: „Kedz kura kikirika, gazdiňa ju zareže. Kedz kikirika gazdiňa, gazda ju zreže“.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 19.02.2014 06:00
Upravené: 20.02.2014 10:30