Pred svätením pasky

Miesto: Krásnovce

Medzi jedlami pripravenými na posvätenie na veľkonočný stôl bola najmä „paska“ (biely koláč), „šoundra“ (šunka), „kolbasa“ (klobása), „syrec“ (syrová hrudka), tiež vajíčka a slanina. Pred svätením pasky sa dodržiaval štyridsaťdenný pôst.

Táto fotografia pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva ženu, ktorá sa odobrala na svätenie pasky. Obrad spojený s Veľkonočnými sviatkami išla táto žena vykonať „do pravoslavnej cerkvi v Šamudovci“. Medzi jedlami pripravenými na posvätenie na veľkonočný stôl bola najmä „paska“ (biely koláč), „šoundra“ (šunka), „kolbasa“ (klobása), „syrec“ (syrová hrudka), tiež vajíčka a slanina. Pred svätením pasky sa dodržiaval štyridsaťdenný pôst. Na jeho začiatku rodina poriadna poumývala všetok riad, aby na ňom neostala žiadna mastnota z predchádzajúcich jedál.

Zaujímavo pôsobí studňa v pozadí, ktorú tu nazývali žurav. V čase vyhotovenia fotografie bol tento typ studne takmer v každom dvore, hriadeľové studne sa začali stavať až neskôr. Na výrobu žuravov sa často používal agát, aby bol drevený mechanizmus čo najľahší. Na jednom konci bolo závažie, zvyčajne balvan. Na druhom konci ramena bol „druk“ ukončený hákom. „Druk“ s pripojeným vedrom sa spúšťal do studne. Hneď vedľa zvyčajne stáli aj žľaby na napájanie dobytka.

Odfotená žena má na chrbte „zajdu“, ktorá sa v iných častiach Slovenska nazýva tiež trávnica. V nej sa nosil kôš v nákladom. „Zajda“ sa zhotovovala zo silného konopného plátna, niekedy bývala zdobená výšivkami. Pri rozprestretí na prvý pohľad pripomínala obrus. Avšak „pártok“, ako tu zvykli obrus nazývať, býval viac zdobený vyšívaním a používal sa len na stôl.

Spracované podľa spomienok pani Anny Dankovej.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 18.02.2014 06:00
Upravené: 18.02.2014 14:25