Terra IncognitaTabačka Kulturfabrik

Portréty vidiečanov

Miesto: Krásnovce

Oficiálne portréty pre osobnú alebo pracovnú poterbu v regióne zhotovoval profesionálny fotograf Alexander Halász z Michaloviec.

FotkaTieto fotografie pochádzajú z čias zániku Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku I. Československej republiky. Sú to oficiálne portréty vyhotovené profesionálnym fotografom Alexandrom Halászom z Michaloviec.

Podľa zadných strán fotografií, kde sa nachádza reklama fotoateliéru, sa môžeme domnievať, že o niečo staršia je fotografia muža. Na nej môžeme nájsť reklamu len v maďarskom jazyku. Fotografia ženy je mladšieho dáta, pretože sa tam nachádza reklama v slovenčine a pod ňou v maďarčine.

Portréty boli vyhotovené na preukážky, pričom muž svoju fotografiu po vzniku I. ČSR použil na preukaz zamestnanca železníc. Svedčí o tom vyrazená pečiatka s nápisom Riad. št. železníc Košice, čo dobre vidieť, ak si fotografiu zväčšíte.

O fotografovanej môžeme s istotou povedať, že napriek jej evidentne nízkemu veku ide o vydatú ženu. Slobodné dievčatá a ženy z dedín sa obliekali do svetlých farieb a nosili vrkoče. Vydaté ženy do tmavých farieb, pričom sa v tom čase už nikdy na verejnosti neukazovali s rozpustenými vlasmi, ale mali vždy šatku, prípadne čepiec. Jej mladý výzor môže zodpovedať aj skutočnosti, že pokiaľ boli matriky v rukách cirkví, dievčatá sa bežne vydávali vo veku od 16 rokov.

FotkaOblečenie oboch fotografovaných nie je bežným štandardom, ako sa vtedy chodievalo po dedine. Na oficiálne fotenie si určite vzali tie najlepšie šaty.

Obdive fotografie vznikli v čase, kedy na Zemplíne začala druhá vlna vysťahovalectva. Tá prvá z rokov 1869 až 1880 bola spôsobená viacnásobnou neúrodou zemiakov. Tiež však zavádzaním mechanizácie do poľnohospodárstva, v dôsledku čoho prišlo veľa ľudí o prácu. Spomínaná druhá emigračná vlna vyvrcholila počas pozemkovej reformy, ktorá bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia po vzniku I. ČSR. Cena pôdy sa vyšplhala na niekoľko tisíc korún za jedno katastrálne jutro, čo bolo 0,575 hektára. Mnoho obyvateľov odišlo za prácou najmä do USA. Po návrate boli na tom oproti iným Zemplínčanom omnoho lepšie a dokázali sa dobre majetkovo zabezpečiť. Mnohé rodiny v Amerike ostali a posielali svojim príbuzným peniaze. A z toho dôvodu boli Michalovce a okolie za éry bývalého režimu nazývané dolárovým krajom.

V súvislosti s pečiatkou železníc na fotografii muža je ešte vhodné povedať, že železničná zastávka bola v Krásnovciach zriadená v roku 1929. Dovtedy, presnejšie v dvadsiatych rokoch 20. storočia, bola pravidelná doprava zabezpečovaná súkromným autobusom a od roku 1934 začala cez obec premávať štátna autobusová linka Michalovce – Krásnovce – Slavkovce – Oborín – Malčice.

Použitá literatúra: Krásnovce 1403 – 2003 (Vydavateľ Excel Enterprise, 2003)

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 18.02.2014 06:00
Upravené: 18.02.2014 14:24