Po prechode frontu

Miesto: Pozdišovce

Posledné hlinené obydlia, ktoré boli kedysi typické skoro pre celý Zemplín, v Pozdišovciach pretrvali do šesťdesiatych, čiastočne do sedemdesiatych rokov, kedy prišli do módy tzv. kockové domy.

Tieto historické fotografie pochádzajú zo štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytávajú hlinené domy so slamenými strechami v časti obce, ktorú tu volajú Na Visloku. Posledné takéto obydlia, ktoré boli kedysi typické skoro pre celý Zemplín, v Pozdišovciach pretrvali do šesťdesiatych, čiastočne do sedemdesiatych rokov, kedy prišli do módy tzv. kockové domy.

Keďže Pozdišovce nikdy nebola radová obec, ale do vzniku I. ČSR tu žila aj šľachta, zemania a vyhľadávaní remeselníci, príbytky boli veľmi rozdielne. V hlinených so slamenou strechou obývali tí chudobnejší. V čase vzniku Československej republiky prišli do módy domy, ktoré už boli priestrannejšie a stavali sa do pôdorysu písmena L. Tie si mohli dovoliť už aj stredne bohatí gazdovia.

I keď fotografie nie sú veľmi kvalitné, najmä na druhej z nich si môžete všimnúť, ako bola zničená dedina po ukončení II. svetovej. Zábery vznikli tesne po prechode frontu. O Pozdišovce sa bojovalo tri dni, Nemci nechceli obec opustiť. Červená armáda do bojov nasadila aj kaťuše a tanky. Jej postup sťažovala rozvodnená rieka Duša i skutočnosť, že Nemci vyhodili do povetria most, ktorý cez ňu prechádzal. Nemecké vojsko pri úteku z Michaloviec naviac zajalo domácich civilných obyvateľov a používalo ich ako živé štíty. Pozdišovce mali pre Nemcov strategický význam aj z toho dôvodu, že v kaštieli Sirmajovcov si zriadili opravovňu áut a ťažkej bojovej techniky. Pre veľký odpor Červená armáda postupovala na okolí rýchlejšie a niektoré západnejšie obce Zemplína boli oslobodené skôr ako brániace sa Pozdišovce. Tie sa stali slobodnými 29. novembra 1944.

Článok vznikol na základe konzultácií s pánom Jánom Poprikom.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 24.02.2014 12:27
Upravené: 24.02.2014 15:13