Parobkovia

Miesto: Orechová

Byť parobkom bola určitá pocta. Nestal sa ním každý, kto dospel do určitého veku. Za parobka musel byť inými parobkami prijatý – povýšený do stavu.

Táto fotografia pochádza z prvej polovice štyridsiatych rokov 20. storočia, teda z čias II. svetovej vojny. Vidíme na nej dvoch parobkov z Orechovej, ktorí sa išli nechať odfotiť do Užhorodu, aby mali pamiatku na svoje najlepšie roky. Nové obleky a imidžové nasadenie klobúkov nabok hovoria veľa.

Byť parobkom bola určitá pocta. Nestal sa ním každý, kto dospel do určitého veku. Za parobka musel byť inými parobkami prijatý – povýšený do stavu. Pokiaľ chlapec týmto prijatím neprešiel, nenaliali mu v krčme, nesmel chodiť na dedinské tancovačky ani po večeroch na spoločné stretnutia mladých. Najväčšiu krivdu v tomto smere cítili asi tak pätnásťroční chlapci. Ich spolužiačky už boli dievkami, chodili na tanečné zábavy i posiedky, ale oni – ich rovesníci – tam nemohli. Ak by tak urobili, skončilo by to poriadnym výpraskom a hanbou.

Keď mal chlapec asi tak sedemnásť rokov a nebol vo vzťahu k ostatným parobkom konfliktný, tí ho vyzvali, aby prišiel na tancovačku, kde ho príjmu medzi seba. V praxi to znamenalo, že chlapec musel zohnať fľašu (v Orechovej zásadne slivovicu), priniesť ju na zábavu a ponúknuť parobkom. Títo mu dali hobľa, potom ho ešte držali za ruky a nohy a obúchali o zadok hlboko predkloneného najstatnejšieho parobka. Takto sa stal jedným z nich.

Po povýšení do stavu nasledoval prvý tanec. Čerstvo parobok mal sólo a vyzval tancovať dievku, ktorú len chcel. Tá nemohla odmietnuť. V živote na dedine tento tanec symbolicky značil, že aj nový parobok už môže mať vlastnú frajerku. Samozrejme, o dievčatá boli rivalské bitky aj medzi parobkami, ale to si vždy vybavovali dvaja sokovia medzi sebou. Ak by však s dievčaťom začal chodiť chlapec, ktorý ešte nebol parobkom a to dievča by sa niektorému parobkovi páčilo, potom by dotyčného chlapca zbili všetci parobkovia, aby vedel, že ešte pri dievkach nemá miesto.

Zvyk povyšovania na parobkov v Orechovej skončil približne v polovici päťdesiatych rokov.

Spracované na základe spomienok miestnych obyvateľov Orechovej.

 

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 19.02.2014 06:00
Upravené: 19.02.2014 13:11