Ženy z roku 1907

Miesto: Šamudovce

V zime mala žena na sebe aj 14 horných vrstiev. Od rôznych košieľok, blúzok, lajblíkov až po kabát. Vyšívaná bola vždy aspoň najvrchnejšia časť odevu, podobne to bolo aj so sukňami.

Táto fotografia pochádza z roku 1907 a vidíme na nej tri ženy v zemplínskych krojoch. Keďže ide o veľmi starú fotografiu, ich odev je pomerne odlišný od krojov, ktoré sa nosili napríklad v štyridsiatych rokoch 20. storočia.

V zime mala žena na sebe aj 14 horných vrstiev. Od rôznych košieľok, blúzok, lajblíkov až po kabát. Vyšívaná bola vždy aspoň najvrchnejšia časť odevu, ako to vidieť u ženy stojacej vľavo.

Podobne to bolo aj so sukňami. Na začiatku 20. storočia Zemplínčanky nosievali bežne zo desať sukní. Od mäkkej a tenkej z ľanového plátna, ktorá bola spodná, až po farebnú vrchnú sukňu. Aj sukne, ktoré sa nosievali na slávnostné príležitosti, boli bohato zdobené výšivkami. Na vrchnej sukni sa nosievala ešte ozdobná zástera – fartuch. Odfotografované ženy vyšívané sukne nemajú, ide teda o bežný pracovný odev.

Predstava, že sa v určitom regióne nosili navlas rovnaké kroje ako uniformy, je mylná. Kroje v jednotlivých oblastiach síce boli podobné, ale každý zároveň jedinečný. Ženy zo Šamudoviec a Suchého nosili šaty ako na tejto fotografii. Ženy z Topoľanov, čo je obec bližšie k Michalovciam, už do svojho oblečenia vnášali viac prvkov typických pre šaty mestskej módy. Dobre by o tom vedela hovoriť žena stojaca uprostred, pretože táto bola krajčírka.

Okrem toho, že ženy pestovali ľan i konope, niekedy si dopriali aj kvalitnejší materiál. Kupovali však prevažne iba nite a látky z nich vyrábali na krosnách. Za kvalitné i teplé sa považovalo „štofovo“ plátno. Bolo tkané z vlnených nití. O niečo lacnejšie bolo „cajgovo“ plátno. Na krosnách sa nite do látky preplietali cez pozdĺžnu osnovu. Na „cajgovom“ plátne bola vlna použitá buď len na pozdĺžnej osnove, alebo ako priečne prepletané nite – tzv. „utok“. Okrem „štofovho“ a „cajgovho“ plátna sa vyrábalo aj „dreľichovo“. To bolo u chudobnejších z čistého konope, bohatší si už osnovu na krosnách vyrobili z kúpených nití a konope používali iba na priečne prepletanie. „Dreľichovo“ plátno sa používalo najmä na výrobu nohavíc.

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka zo Šamudoviec.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 03.03.2014 06:00
Upravené: 04.03.2014 08:48