Železničiar

Miesto: Viničky

Napojenie železničnej trate na dedinu obrovským prínosom. To nielen pre ľahšiu dostupnosť vzdialených častí Slovenska, ale najmä z hľadiska obchodu.

Táto historická fotografia pochádza z roku 1918 až 1920 a vidíme na nej obyvateľa obce Viničky, ktorý dlhé roky pracoval ako železničiar. V tých rokoch bolo napojenie železničnej trate na dedinu obrovským prínosom. To nielen pre ľahšiu dostupnosť vzdialených častí Slovenska, ale najmä z hľadiska obchodu. Trať z Čiernej nad Tisou po Michaľany, ktorá Viničkami prechádza, pritom bola postavená už v roku 1872 a spojenie s Košicami bolo dobudované o rok neskôr. Pre miestnych obyvateľov to malo výhody najmä z toho dôvodu, že obchodovali s tokajským vínom a tabakom, ktorý sa tu vo veľkom pestoval.

Nový významový rozmer nadobudla trať po roku 1918 a vzniku Československa. Tým, že sú Viničky iba šesť kilometrov vzdialené od Slovenského Nového Mesta, ktoré je železnicou prepojené s Maďarskom, vznikla nová medzinárodná obchodná cesta.

Život železničiara v malej dedinskej zastávke až taký vzrušujúci zasa nebol. Rýchliky tu nestáli. Železničiar mal dispozícii je malú hlásku s telefónom, kde prijímal informácie, že očakávaný vlak sa do Viničiek blíži. Len čo vlak z Viničiek odišiel, alebo tade prešiel, musel telefónom na kľuku hlásiť do najbližšej stanice, že vlak ide v poriadku ďalej. Možno zaujímavejšie znie, že od železničnej stanice sa až po blízke jazero Sulymostó tiahli polia, na ktorých sa zvyčajne pestovali melóny. Železničiar mal teda medzi príchodmi jednotlivých vlakov dostatok času aj na poľnohospodárske práce.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 03.03.2014 06:00
Upravené: 03.03.2014 10:32