Terra IncognitaTabačka Kulturfabrik

Povery o urieknutí dieťaťa

Miesto: Rakovec nad Ondavou

Dieťa bolo údajne od narodenia do krstu nechránené vyššou mocou a mohlo sa ľahko stať obeťou zlých síl.

NovorodenecTáto fotografia bola vyhotovená v roku 1959 a zachytáva ženu s novorodencom. Narodenie dieťaťa na Zemplíne sprevádzalo množstvo rituálov, z ktorých viaceré súviseli s ochranou pred urieknutím, čiže pobosorovaním.

Dieťa bolo údajne od narodenia do krstu nechránené vyššou mocou a mohlo sa ľahko stať obeťou zlých síl. Aj preto až do krstu spala matka pri dieťati s nožom pri posteli. Matka v tom čase neopúšťala dom alebo aspoň jeho dvor. To však skôr súviselo s tým, že kým dieťa nebolo pokrstené, nemala medzi ostatnými bohabojnými dedinčanmi čo hľadať. Až do krstu obliekali dieťatku košieľku opačne, čomu pripisovali tiež ochranný význam.

Bábätku sa v Rakovci okolo zápästia uväzovala červená niť, aby nebolo urieknuté, alebo inak – aby mu nezišlo z očí. Matky pred krstom ukazovali dieťa len svojim najbližším, aj to často nerady. Urieknuť sa údajne dalo i pohľadom, a to často i bez toho, že by uriekajúci mal takýto úmysel. Dieťaťu to vraj privodilo chorobu, najčastejšie kŕče. Potom bolo nutné vyhľadať vražca, čiže človeka, ktorý vie odoberať urieknutie. Jedna to žien nám rozprávala, že jej dieťa malo kŕče, triaslo sa a zaspalo iba ak od vysilenia po niekoľkohodinovom plači. Potom zašla za vražkyňou a tá mu odrobila za pomoci uhlíkov. Dieťa sa vraj v okamihu vyzdravelo.

Odrábanie uhlíkmi mnohí prevádzali aj sami doma, pomáhalo to vraj nielen deťom, ale aj dospelým. Starí obyvatelia proces opisujú takto:

Do nádoby s čistou vodou sa postupne hodilo deväť žeravých uhlíkov, pričom sa odriekalo: „Chlopoj pod kalap, žene pod koňťu a dzivke pod varkoč“. Potom s touto vodou ošpliechali tvár urieknutému, umyli mu v nej ruky, prípadne celého a urobili mu s ňou aj krížik na čelo. Nakoniec sa z nej dospelý urieknutý i napil, dieťaťu aspoň ovlažili pery. Zbytok vody s uhlíkmi nakoniec vyšpliechali na okná a dvere, aby zlé sily nemali prístup.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 26.02.2014 06:00
Upravené: 27.02.2014 09:52