Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Kalvínsky renesančný kostol

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Malá Tŕňa

Pohľad z diaľkyTerajší kostol nechal vybudovať šľachtic Michal Kövér, ktorý pravdepodobne získal svoj majetok od rodu Rákoci (Rákoczy). Takto to aspoň udáva štúdia správcu farského úradu Zoltána Pusztaia. Rod Rákociovcov je so Zemplínom úzko spojený. Svoje meno si dal podľa obce Rakovec (nad Ondavou) v roku 1328. Ako štúdia ďalej uvádza, Michal Kövér bol pravdepodobne vojenským kapitánom v Rákociho službách. Na financovaní výstavby kostola sa podieľala aj Kövérová manželka Helena Balasiová. Svedčí o tom latinský nápis na čelnej strane chrámu, ktorý znie:

Latinský nápis o stavbe kostola„Kostol bol vybudovaný nákladom šľachtica Michala Kövéra a jeho manželky Heleny Balasiovej, kedy Andrej Gál bol prokurátorom v obci, jej starostom Andrej Kgyed, jej notárom Pavol Alberti, senátormi Juraj Tóth, Michal Vinoe atď. Obyvateľstvu dali kostol vybudovať Kövér a Balasiová za duchovenstva Jána Mikolaiho v roku 1656.“

KostolZ dobových záznamov o tom svedčí aj erb tejto šľachtickej rodiny, ktorý sa nachádza v kostole pri kazateľnici. Pri ňom je sprievodný text: „Erb nebohého šľachtica michaľanského Michala Kövéra, ktorý bol za svojho života štedrým darcom cirkvi, tak i po jeho smrti je manželka Helena Balasiová horlivo podporovala výstavbu tejto Božej práce“.

V prípade daného kostola je otázne, nakoľko bol v časoch renesancie naozaj vybudovaný na základoch staršieho chrámu, respektíve či sa okrem základov gotickej stavby nezachovali aj jej iné časti. Podľa Zoltána Pustaia by o tom mohli svedčiť gotické klenby vo východnej časti kostola.

KostolChrámové zvony boli odliate v rokoch 1772 a 1735. V interiéri sa nachádza drevená kazateľnica z roku 1801. Zhotovil ju Štefan Ney. Je na nej zobrazený pelikán, ktorý kŕmi svoje mláďa. Je to častý výjav, ktorý prezentuje kalvínska cirkev ako príklad obetavosti. Je totiž známe, že pelikánia matka, keď jej deti trpia hladom a nemá ich čím nakŕmiť, umožňuje, aby mláďatá vytrhávali a pojedali mäso z vaku jej zobáku.

Rok prestavby kostolaK výraznej prestavbe kostola, ktorá mu dala jeho súčasný vzhľad v klasicistickom štýle, prišlo v roku 1848, o čom svedčí aj kamenný reliéf nad vstupným portálom. V tom čase mal však chrám ešte šindľovú strechu. Tá bola neskôr značne poškodená požiarom v roku 1864, takže v rokoch 1867-68 strechu vymenili, spevnili železnými tiahlami a pokryli plechom.

Oslobodzujúce boje II. svetovej vojny čiastočne poškodili najmä strechu a vežu, stopy po guľkách zo samopalov a guľometov sa nachádzali aj na stenách. Chrám bol upravený do súčasného stavu v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Kostol sa nachádza na zozname chránených nehnuteľností Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Otvorený pre verejnosť je len v čase konania bohoslužieb.

Použitá literatúra:

Zoltána Pusztai – Krátke dejiny malotrňanského reformovaného kostola

Juraj Žadanský – Náčrt dejín obce Malá Tŕňa

 

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2020 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.