Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Pamätník národným dejateľom

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Pozdišovce

V obci zanechal svoju stopu napríklad opát Jakub Martinovič, jeden z popredných činiteľov osvieteneckého učenia uhorských jakobínov. V polovici 17. storočia obec navštívil a ubytoval sa tu učiteľ národov Ján Amos Komenský.

Pamätník bol odhalený v roku 1996. Navrhol ho Ing. Arch. J. Peley, pamätnú tabuľu vytvoril akademický sochár A. Račko. Je venovaný dejateľom, ktorí tu pôsobili dlhodobejšie a pripomína tieto osobnosti:

PamätníkKarol Samuel Benjamín Seredaj

(30. 12. 1812 – 19. 11. 1894)

Rodák zo Sabinova, študoval v Sabinove, v Levoči a v Prešove, kde sa získal vzťah k hudbe a literatúre. V rokoch 1833 – 1839 a 1954 – 1894 pôsobil v Pozdišovciach ako učiteľ a kantor na evanjelickej škole. V čase medi uvedenými rokmi pôsobil vo Vrbnici ako spolupracovník Milana Hodžu. V tom čase vytvoril viaceré diela, ktoré reformovali školstvo v zmysle šírky a hĺbky učebných osnov.

Po opätovnom návrate do Pozdišoviec bol spoluzakladateľom miestnej Matice slovenskej. K záchrane pôvodnej zemplínskej kultúry výrazne prispel najmä zozbieraním a vytvorením rozsiahlej zbierky zemplínskych ľudových piesní, ktorá obsiahla štyri zborníky. Tie obsahujú 583 pôvodných ľudových textov a 68 piesní aj so zapísanými melódiami.

Po roku 1973, keď sa v dôsledku silnejúcej maďarizácie musel vzdať učiteľského postu, napísal dielo Všeobecný dejepis slávnej cirkvi evanjelickej v Pozdišovciach, čím výrazne prispel k záchrane regionálnych dejín.

Jonáš Záborský

(3. 2. 1812 – 23. 1. 1876)

Narodený v Záborí pri Martine, študoval v Necpaloch, v Kežmarku a v Prešove. V rokoch 1834 až 1839 pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach. Počas daného pobytu vytvoril známu ódu Na Slovákov, ktorá je oslavou slovanstva. Zároveň sa venoval aj zbieraniu pôvodných slovenských bájok, ako aj bájok preložených. Zemplín ho neskôr inšpiroval aj pri tvorbe novely Hlovík medzi vzbúreným ľudom. V nej opisuje východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831.

Po odchode z Pozdišoviec Jonáš Záborský pôsobil v Rankovciach, Košiciach, Viedni a Župčanoch. Patrí medzi klasikov slovenskej literatúry, mnohé jeho diela sú nespornou súčasťou zlatého fondu našej literatúry.

PamätníkJúlius Barč – Ivan

(1. 5. 1909 – 25. 12. 1953)

Narodil sa v Krompachoch, študoval v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove, Košiciach, Prahe a Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Užhorode, v roku 1935 prišiel na pozdišovskú faru. Túto opustil v roku 1942 a začal pôsobiť ako tajomník Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Svoje diela Pohádka a 3000 ľudí napísal ešte v časoch študentstva. Počas pôsobenia v Pozdišovciach vytvoril novely Človek, ktorého zbili, Pevec boží, Diktátor, Na konci cesty a Mastný hrniec.

Július Barč – Ivan patrí medzi priekopníkov slovenskej drámy, ktorá nastavovala kritické zrkadlo meštiactvu i mnohým neduhom vtedajšej spoločnosti.

Použitá literatúra:

Mgr. Andrea Sinačová: Osobnosti Pozdišoviec (Matica slovenská, Obecný úrad Pozdišovce, 1996)

Ján Poprik: Pozdišovce – turistický sprievodca (Obecný úrad Pozdišovce, 2003)

 

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2020 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.