Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Románsko-gotický kostol

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Veľká Tŕňa

Pohľad spredu na kostolZatiaľ môžeme iba predpokladať, že bol postavený v polovici 13. storočia, pretože niektoré archeologické indície nabádajú posunúť obdobie jeho vzniku ešte od niekoľko desaťročí skôr.

Hlava stĺpaKostol bol pôvodne postavený v románskom slohu, ktorý vznikol v 10. storočí na území dnešného Talianska, Nemecka a Francúzska. Kontrastne – románsky sloh zanikal práve v polovici 13. storočia, teda v čase datovania tejto stavby. Typický prvok románskeho slohu, ktorým sú plné poloblúky a stĺpy antického členenia na pätku, driek a hlavicu, sú viditeľné na viacerých častiach. Architektonickou čírosťou najviac zaujme zemepánska empora. V tympanone stavby sa nachádza freska Panny Márie, ktorej vznik sa datuje rovnako do polovice 13. storočia. Podľa miestnej povesti sa traduje, že po prechode kostola z rúk rímsko-katolíckej cirkvi ku kalvínom chcel niekto túto fresku zamaľovať. Panna Mária má totiž vyššie postavenie u rímskych katolíkov ako kalvínov a kalvíni si na veľké vyzdobovanie kostolov nepotrpia. Podľa povesti muž, ktorý fresku dočasne zatrel bielou farbou, oslepol.

Vnútorné freskyPrestavba kostola začala už v časoch gotiky, o čom svedčia typické okná s lomenými oblúkmi na lodi chrámu. Kostol bol čiastočne prestavaný v 16. a 17. storočí, no našťastie neprešiel renesančnou ani barokovou úpravou a jeho pôvodný stredoveký charakter ostal zachovaný. Rovnako tomu bolo i v roku 1834 a prvej tretine 20. storočia, kedy prechádzal ďalšími obnovami. Ako príčinu zachovania pôvodného stavu môžeme označiť prechod vlastníctva kostola ku kalvínom. Reformovaná cirkev totiž zachovávala pôvodnú strohosť a kostoly neprezdobovala. Je málo známy fakt, že na konci 16. storočia sa na území súčasného Slovenska k reformovanému kresťanstvu hlásilo až 90 percent obyvateľov. Rímska protireformácia s výraznou úlohou jezuitov však tento proces zvrátila v prospech Vatikánu.

Vnútro kostolaVznik románsko-gotického kostola vo Veľkej Tŕni sa dodnes spája so vznikom mníšskeho rádu paulínov, plným názvom Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka - Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae. Počiatky rádu siahajú do 13. storočia. Typickým znakom mníchov je biele rúcho, prečo ich často volali aj „bieli mnísi“. Takýto habit im povolil pápež v roku 1342. Príčina, prečo sa rozhodli pre biele ošatenie, je z dnešného hľadiska dosť kuriózna. K jednej z priorít paulínov totiž patrí rozjímanie osamote: rádové heslo je Byť sám s Bohom – Solus Cum Deo Solo. Často kvôli tomu vyhľadávali miesta odlúčenia od ľudí, typickým bolo aj rozjímanie potme v jaskyniach. V rovnakom čase však bola krajina plná rôznych potulných mníchov či mužov, ktorí sa za mníchov skôr len vydávali. Títo neboli obľúbení medzi vidieckym obyvateľstvom, lebo často svojim správaním budili pohoršenie. Bielym rúchom sa paulíni chceli od potulných mníchov odlišovať.

OknoKostol vo Veľkej Tŕni údajne patril k paulínskemu kláštoru, ktorý v roku 1241 vypálili Tatári. Tento tradovaný omyl je uverejnený vo viacerých výstupoch. Paulínsky rád bol založený až v roku 1261, teda dvadsať rokov po tom, ako údajne ich kláštor vyhorel. Taktiež súčasný mníšsky paulínsky rád vo svojej histórii udáva desať obcí územia dnešného Slovenska, kde mali v stredoveku kláštory. Veľká Tŕňa sa medzi nimi nenachádza. Viac možno odhalí neskorší archeologický prieskum. Po opustení obce rád paulínov sídlil v Sárospataku.

Hneď vedľa kostola sa nachádza kalvínska fara. Kostol je turistom sprístupnený po dohode s tam žijúcim s kňazom.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2020 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.