[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Vinné
Kaštieľ má dve podlažia, deväťosovú fasádu so šikmo postavenými vežami, pričom sa doň vstupuje cez ranobarokovú bránu v strednom portálovom rizalite. Miestnosti stavby sú charakteristické valenými klenbami s lunetami, krížovými hrebienkovými klenbami, pričom v neskorobarokových častiach objektu dominujú české a pruské klenby.
Pôvodne bol kaštieľ postavený tak, že prízemné miestnosti slúžili len na letné bývanie alebo pre služobníctvo. Neboli vykurované. Súčasťou kaštieľa v jeho južnej časti bola vínna pivnica. Pôvodné drevené schodisko na poschodie sa zachovalo dodnes.
Tento kaštieľ nebol jediným šľachtickým sídlom vo Vinnom. Podľa dobových záznamov tu už v 16. storočí stála kúria alebo kaštieľ. V 17. storočí tu boli už dva, v 18. storočí tu mali svoje honosné sídla rody Gomboš, Semere, Kazincy a Dravecký. Vieme, že minimálne jeden kaštieľ bol značne poškodený v roku 1736, keď Vinné zasiahlo zemetrasenie. V roku 1755 tu stál už len jeden kaštieľ a jedna kúria. Spomínaný kaštieľ bol určite ten, ktorý tu stojí dodnes. V 19. storočí boli vo Vinnom opäť dva kaštiele, pričom jeden vlastnil rod Waldstein a druhý rod Dravecký.
Neskororenesačný kaštieľ bol obývaný takmer do čias ukončenia II. svetovej vojny. Jeho súčasťou bolo rozsiahle arborétum, v ktorom sa nachádzalo veľa cudzokrajných stromov. Posledným vlastníkom bol Július Szemere, ktorý si vzal za manželku šľachtičnú Draveckú. Podľa spomienok miestnych obyvateľov mal Július Szemere veľmi rád miestne ľudové tancovačky, takže na tento účel sprístupnil časť svojho parku, ktorý tu dodnes nazývajú Sosnový háj. Verejné zábavy sa potom konali na tomto mieste.
Dňa 30. októbra 1944 bola obec Vinné vypálená fašistami, ale kaštieľ ostal nepoškodený. Július Szemere už Vinné opustil a tak sa do kaštieľa nasťahovali obyvatelia zo zničených domov. Podľa spomienok obyvateľov obce v tom čase si ľudia rozobrali a odniesli celý interiér. V roku 1946 získal školský inšpektorát už zoštátnený kaštieľ od Povereníctva pre školstvo a osvetu.
Na rekonštrukciu zanedbaného šľachtického sídla došlo v osemdesiatych rokoch 20. storočia, nebola však ukončená. V súčasnosti celý objekt vlastnia potomkovia rodu Szemere. Doposiaľ zrekonštruovali časť fasády. Po sláve a kráse okolitého parku niet ani stopy. Kaštieľ je neobývaný, uzatvorený a verejnosti neprístupný.
Použitá literatúra:
Konik, Čurmová, Lugošová, Hlaváčová: Pod Vinianskym hradom (Zemplínska spoločnosť, 2006)
Viera Čurmová: Kultúrne pamiatky Zemplína I. (Zemplínska poločnosť, 2005)
Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.