Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Ženy z roku 1907

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Šamudovce

Miestne ženy na začiatku 20. stor.Táto fotografia pochádza z roku 1907 a vidíme na nej tri ženy v zemplínskych krojoch. Keďže ide o veľmi starú fotografiu, ich odev je pomerne odlišný od krojov, ktoré sa nosili napríklad v štyridsiatych rokoch 20. storočia.

V zime mala žena na sebe aj 14 horných vrstiev. Od rôznych košieľok, blúzok, lajblíkov až po kabát. Vyšívaná bola vždy aspoň najvrchnejšia časť odevu, ako to vidieť u ženy stojacej vľavo.

Podobne to bolo aj so sukňami. Na začiatku 20. storočia Zemplínčanky nosievali bežne zo desať sukní. Od mäkkej a tenkej z ľanového plátna, ktorá bola spodná, až po farebnú vrchnú sukňu. Aj sukne, ktoré sa nosievali na slávnostné príležitosti, boli bohato zdobené výšivkami. Na vrchnej sukni sa nosievala ešte ozdobná zástera – fartuch. Odfotografované ženy vyšívané sukne nemajú, ide teda o bežný pracovný odev.

Predstava, že sa v určitom regióne nosili navlas rovnaké kroje ako uniformy, je mylná. Kroje v jednotlivých oblastiach síce boli podobné, ale každý zároveň jedinečný. Ženy zo Šamudoviec a Suchého nosili šaty ako na tejto fotografii. Ženy z Topoľanov, čo je obec bližšie k Michalovciam, už do svojho oblečenia vnášali viac prvkov typických pre šaty mestskej módy. Dobre by o tom vedela hovoriť žena stojaca uprostred, pretože táto bola krajčírka.

Okrem toho, že ženy pestovali ľan i konope, niekedy si dopriali aj kvalitnejší materiál. Kupovali však prevažne iba nite a látky z nich vyrábali na krosnách. Za kvalitné i teplé sa považovalo „štofovo“ plátno. Bolo tkané z vlnených nití. O niečo lacnejšie bolo „cajgovo“ plátno. Na krosnách sa nite do látky preplietali cez pozdĺžnu osnovu. Na „cajgovom“ plátne bola vlna použitá buď len na pozdĺžnej osnove, alebo ako priečne prepletané nite – tzv. „utok“. Okrem „štofovho“ a „cajgovho“ plátna sa vyrábalo aj „dreľichovo“. To bolo u chudobnejších z čistého konope, bohatší si už osnovu na krosnách vyrobili z kúpených nití a konope používali iba na priečne prepletanie. „Dreľichovo“ plátno sa používalo najmä na výrobu nohavíc.

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka zo Šamudoviec.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2019 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.