Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Pastierka husí

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Šamudovce

Pastierka husíTáto fotografia pochádza z tridsiatych alebo štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva pohľad na hlavnú ulicu v obci Šamudovce. Pastierka husí je bosá. V týchto rokoch takto v lete chodili ženy bežne, tiež muži, aj keď títo vzhľadom na namáhavú prácu nosili častejšie čižmy alebo bagandže. Biele a minimálne zdobené šaty sú pre bežný deň typické. Bývali vyrobené z konope. Predstava bohato vyšívaných krojov celkom nezodpovedá skutočnosti. Každá žena síce takýto kroj mala, ale nenosili ho na bežnú prácu. Skôr iba keď chodili na priadky, na návštevy, do kostola, na tancovačky, alebo kdekoľvek inde, kde sa chceli páčiť a nezaostávať za inými.

Husi sa na Zemplíne chovali všade, ale husacina nebola obvyklým jedlom. Chudobnejšie rodiny ich chovali skôr na predaj a perie do perín. Husacinu na stôl si dopriali len bohatší.

V súvislosti s chovom husí sa k obciam Šamudovce a Krásnovce viažu spomienky aj na koniec II. svetovej vojny v novembri 1944. Nemecké vojská sa snažili od ľudí kupovať kone, za čo im riadne platili. Neskôr chodili z domu do domu a tým, ktorí svoje kone nechceli predať, ich jednoducho zabavili. Nakoniec, keď už Červená armáda tlačila na Michalovce, Nemci ešte vyhnali zo všetkých dvorov aj kravy a brali ich so sebou. Posledná spomienka na Nemcov sa v spomínaných dedinách viaže práve k husiam. Vojaci Wehrmachtu ich naháňali po uliciach, podrezávali im krky a strkali ich do mechov. Chov husí (a domácich zvierat celkovo) je v súčasných Šamudovciach oproti predvojnovým rokom takmer zanedbateľný.

Za zmienku na fotografii stojí aj cesta. V tých časoch bola blatná, neupravená. K jej prvej výraznejšej úprave došlo až potom, keď Červená armáda oslobodila obec. Obyvatelia Šamudoviec dostávali z úradu z Michaloviec peniaze za to, že zvážali ílovitú hlinu z Pozdišoviec a cestu zarovnávali. Neskôr táto pokrývka cesty dostala miestnu prezývku „ruský pokrovec“, čiže ruský koberec.

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka zo Šamudoviec a Márie Chochoľovej z Krásnoviec.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.