Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Domy so slamenými strechami

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Šamudovce

Tradičný domTáto fotografia pochádza z tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva typický dom zo Šamudoviec. V tom čase mala prevažná väčšina stavieb slamené strechy, šindeľ bol zastúpený veľmi málo. Až neskôr s narastajúcou dostupnosťou iných stavebných materiálov slamu vystriedala „bľacha“ čiže plech, alebo „eternik“ čiže eternit.

Domy mali jednu až dve izby, záviselo to od toho, nakoľko bola rodina bohatá. Štandardom však bola jedna izba, nazývaná tiež „predňa chyža“. Ak boli izby dve, druhá bola „zadňa chyža“. V izbe sa zvyčajne nachádzala pec, pričom pece boli pôvodne hlinené a zariadené tak, aby sa v nich dal piecť chlieb. Nemali vyústenie do komína, končili len rúrou pod strechou, kde bol „lapač dymu“ ústiaci do komína. Tvarovo by sa dal prirovnať k súčasnému digestoru.

Z dvora, inak „pitvora“, sa vstupovalo do „prikľetu“, ktorý slúžil ako predizba, prípadne miestnosť, v ktorej sa za stolom stravovalo. Odtiaľ bol vstup do izby a do komory.

Predstava, že takéto jednoduché domy si každá rodina postavila sama, je mylná. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, sú to drevenice s veľmi hrubou omietkou z pozdišovskej hliny. Drevenice stavali majstri zo Šamudoviec. V dvadsiatych rokoch 20. storočia to boli najmä Ján Koreň, Ďurovčíkovci – Juraj, Pavol a Brenčok, tiež Juraj Fedor.

Stavba strechy mala tiež svoje presné pravidlá, aby vydržala po celý život. Používala sa len ražná slama, ktorá sa viazala do malých zväzkov. Tie sa tu nazývali „kyčky“. „Kyčky“ sa ďalej zväzovali do väčších zväzkov, pričom väčší zväzok asi o veľkosti šindľa volali „župa“. Výrobou „kyčiek“ a „žúp“ sa zaoberali najmä Ukrajinci, ktorí tu chodievali v čase žatvy vypomáhať pri mlátení úrody cepmi.

„Župy“ boli priväzované na strešnú drevenú konštrukciu v niekoľkých vrstvách, aby cez ne neprenikla voda. Aj to bola práca pre majstrov, pričom medzi najznámejších majstrov na strechy v dvadsiatych rokoch 20. storočia v Šamudovciach patrili Ján Miľo, Juraj Kužma, Ján Štofa a Juraj Fedor.

Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2022 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.