Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Šamudovce
Tieto fotografie pochádzajú z tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytávajú pohľad do dvora jedného domu zo Šamudoviec. Na prvej fotografii si môžeme všimnúť, že hneď za domom je pristavaný chliev. Šamudovčania rozlišovali „chľevy“ a „chľivce“. „Chľevy“ bývali pristavené k domu a v podstate išlo o stajne, kde mali kone a kravy. Tieto stajne mali ešte jeden účel. Zvykli v nich spávať aj deti z tých rodín, kde mali v dome len jednu izbu. Nebývalo to len v prípade chudobných, pretože jednu izbu mávala v tom čase väčšina domov. Keď deti podrástli, v izbe spávali už len rodičia. Podľa spomienok pamätníkov bolo v „chľeve“ dobre aj v zime, pretože dobytok dokázal svojím dychom vyhriať priestor a nebola tam zima.
„Chľivce“ boli v dnešnom ponímaní chlievy. Zvyčajne stáli od domu oddelene a chovali sa v nich „šviňe“, čiže ošípané. Oproti „chľevom“ boli nižšie, nemali viac ako 120 až 130 centimetrov. To aby v nich nebolo chladno ani v zime a zvieratá ich dokázali vyhriať vlastnými telami a dychom.
Okrem „chľevov“ a „chľivcov“ bývali ešte na konci dvora postavené stodoly, kde sa skladovala slama.
Za zmienku stoja aj ploty. Tie môžeme dobre vidieť aj na fotografii s pastierkou. Pre vstup do dvora slúžila drevená „kapura“, čiže brána. Ploty sa rozdeľovali na niekoľko druhov. „Deskovo“ ploty boli zhotovené z dosák. Stáli zvyčajne len pred domom, pretože síce boli najpevnejšie a aj najlepšie vyzerali, ale boli aj najdrahšie. Časté boli „palankovo“ ploty, čiže ploty z „palaniek“ – úzkych doštičiek, z ktorých bola každá hore zašpicatená, alebo mal plot šikmú striešku z dosky. Vedľajšie ploty bývali zvyčajne „štachitkovo“. „Štachitky“ boli okrúhle, doskovito neopracované drevá s priemerom asi 7 až 15 centimetrov. Takéto kolíky vysoké asi meter až meter a pol boli nabité do zeme tesne vedľa seba. Na konci záhrady zvyčajne bývali pletené ploty z vŕb. Vŕbové koly sa narúbali zo stromov rastúcich za dedinou a potom sa pomedzi ne do plota preplietalo vŕbové prútie, často až do rôznych dekoratívnych vzorov.
Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Tieto fotografie pochádzajú z tridsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytávajú pohľad do dvora jedného domu zo Šamudoviec. Na prvej fotografii si môžeme všimnúť, že hneď za domom je pristavaný chliev. Šamudovčania rozlišovali „chľevy“ a „chľivce“. „Chľevy“ bývali pristavené k domu a v podstate išlo o stajne, kde mali kone a kravy. Tieto stajne mali ešte jeden účel. Zvykli v nich spávať aj deti z tých rodín, kde mali v dome len jednu izbu. Nebývalo to len v prípade chudobných, pretože jednu izbu mávala v tom čase väčšina domov. Keď deti podrástli, v izbe spávali už len rodičia. Podľa spomienok pamätníkov bolo v „chľeve“ dobre aj v zime, pretože dobytok dokázal svojím dychom vyhriať priestor a nebola tam zima.