Svadby
Miesto: ViničkyPríprava na tunajšiu svadbu trvala približne týždeň. Ženy piekli zvyčajne kysnuté koláče. Vedelo sa, že i keď je pozvaná len pokrvná rodina a krstní rodičia mladých, nakoniec sa príde veseliť celá dedina.
Tieto historické fotografie pochádzajú rokov 1930 a 1942. Na prvej z nich vidíme svadobný pár na oficiálnej ateliérovej fotografii. Vo Viničkách sa nenosili kroje, ale tunajšia móda bola veľmi blízka meštianskej. Tomu zodpovedá aj odev nevesty a ženícha. Pokojne by v týchto šatách mohli kráčať k oltáru aj dnes.
Druhá fotografia zobrazuje pomerne netradičný svadobný pár s hosťami. Netradičný aspoň v zmysle medzinárodného spojenia. Viničky v prevažnej miere obývali Maďari, ku ktorým patrí nevesta. Jej mužom sa však stal Poliak. Poliaci totiž chodili často za robotou, no hlavne za obchodom aj do týchto končín.
Príprava na tunajšiu svadbu trvala približne týždeň. Ženy piekli zvyčajne kysnuté koláče. Vedelo sa, že i keď je pozvaná len pokrvná rodina a krstní rodičia mladých, nakoniec sa príde veseliť celá dedina.
Večer pred svadbou sa ženích stretol so slobodnými kamarátmi na rozlúčke, kam priniesol víno. Budúca nevesta sa zasa stretla s kamarátkami, kde z rozmarínu vili malé ozdobné kytičky pre družbov a družičky. Nevesta už musela mať pripravené aj vyšívané zásterky, ktorými obdarovala kuchárky a dlhý vyšívaný ručník pre starostu svadby.
Starosta svadby bol ceremoniálom, ktorý s výnimkou kostolného oddávania viedol všetky obrady. Bolo to odpytovanie nevesty a ženícha od rodičov, sprievod do kostola a po oddaní uvedenie hostí za svadobné stoly. Tam išli len pozvaní. Avšak už podvečer prichádzali ku svadobčanom všetci, akože len tak „na kukučky“. Samozrejme, boli prizvaní, aby sa spoločne veselili. Hrávala im k tomu cigánska muzika. O polnoci nastal čas čepenia, nevesta prijala čepiec ako znak vydatej ženy.
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Alžbeta Igneczyová.
Autor/zdroj:
text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené:
03.03.2014 06:00
Upravené:
03.03.2014 10:36
