Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Tibava
Prvá z fotografií je z roku 1950 a okrem ženy v popredí vidíme aj tradičný dom so slamenou strechou. Fotka pochádza z Tibavy. Na druhej fotografii, ktorá vznikla v roku 1947, vidíme vinohradnícku rodinu pri ich vínnom domčeku, ktorý tu nazývali borház. Aj pri ňom zaujme strecha zo slamy. Tradičné dedinské domy boli postavené na kamennom základe. Kostra stavby bývala drevená, ale nešlo o typické drevenice. Naopak, na prvý pohľad vyzerali ako domy postavené z váľkov. To pretože okrem nosných trámov bola ďalšia časť drevenej kostry stavby z tenšej guľatiny a dosák. Na tú sa nanášala hrubá ílovitá omietka, ktorý vyrobili z ílu a nasekanej slamy a pliev. Po uschnutí steny vybielil vápnom.
Typický dom mal zvyčajne dve izby – „predňa chyža a zadňa chyža“. Vstupovalo sa doň cez „prikľet“, čiže určitú väčšiu predizbu, ktorá bola uprostred a zároveň slúžila ako kuchyňa. Stávala tu teda pec, približne do tridsiatych až štyridsiatych rokov s otvoreným ohniskom, nad ktorým začínal rozšírený komín. Tvarom svojej dolnej časti pripomínal dnešný digestor, ďalej sa zužoval. Visela v ňom zvyčajne slanina a mäso, ktoré sa takto dymom prirodzene konzervovali. V „prikľete“ sa zvyklo variť najmä v zime, za pekného počasia v lete sa varilo často vonku na dvore. Dolná časť pece bola prispôsobená na pečenie chleba.
Mnohé dedinské domy na Zemplíne a Above mali gánok. Ten tvorila predĺžená strecha, ktorá zo vstupnej časti domu vytŕčala a opierala sa o nosné piliere. V Tibave však bolo gánkov iba niekoľko, skôr výnimočne. Namiesto neho sa tiahol popri dome „duheľ“ – čiže chodník z udupanej zeminy, ktorý bol zapustený kravskou močovkou, aby stvrdol na kameň. Z času na čas sa pretieral riedkym blatom, nechal uschnúť a opäť zapustil močovkou.
Podobne to bolo aj s podlahou v dome. Bola tiež hlinená a rozriedenou kravskou močovkou sa „zapúšťala“ takmer každý týždeň. Keď potom vyschla a vyleštili ju, leskla sa ako mramor a neprášila.
Súčasťou typických tibavských dedinských domov bola aj komora, ktorá mala samostatný vstup zvonku. Strechy boli slamené z ražnej slamy, ktorá v pevne zviazaných malých snopoch – „kyčkách“ neprepúšťala vodu. Šindeľ sa tu nepoužíval, resp. čiastočne ľudia šindeľ použili len koncom II. svetovej vojny, keď bol nedostatok ražnej slamy a veľa poškodených striech.
Za domom stávala stajňa – „chľiv“ – v ktorej boli kone a kravy, ďalej chlievy – „chľivce“ – s ošípanými. Nakoniec samostatne a často na konci záhrady bývala veľká stodola, ktorá mala tri časti. Uprostred sa nachádzalo „zbojisko“, na ktorom sa mlátila úroda obilia cepmi - „zarno še bilo“. Na jednu stranu potom ukladali zvlášť zrno a zvlášť seno, na druhú stranu, ktorú nazývali „pribok“, ukladali plevy a slamu. Pokiaľ sa práve úroda nemlátila, „zbojisko“ slúžilo ako priestor, na ktoré ľudia odkladali svoje vozy. Bohatšie rodiny mali viacero stodôl, niektoré stáli za dedinou pri poliach.
Spracované na základe spomienok pani Márie Basandovej.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Prvá z fotografií je z roku 1950 a okrem ženy v popredí vidíme aj tradičný dom so slamenou strechou. Fotka pochádza z Tibavy. Na druhej fotografii, ktorá vznikla v roku 1947, vidíme vinohradnícku rodinu pri ich vínnom domčeku, ktorý tu nazývali borház. Aj pri ňom zaujme strecha zo slamy. Tradičné dedinské domy boli postavené na kamennom základe. Kostra stavby bývala drevená, ale nešlo o typické drevenice. Naopak, na prvý pohľad vyzerali ako domy postavené z váľkov. To pretože okrem nosných trámov bola ďalšia časť drevenej kostry stavby z tenšej guľatiny a dosák. Na tú sa nanášala hrubá ílovitá omietka, ktorý vyrobili z ílu a nasekanej slamy a pliev. Po uschnutí steny vybielil vápnom.