Vznik obce a hranica

Miesto: Slovenské Nové Mesto

Pri vytýčení hranice bola ako strategický krajinný bod určená rieka Roňava, ktorá je v týchto miestach i v súčasnosti prirodzene rozdeľuje maďarské a slovenské územie.

Slovenské Nové Mesto patrí medzi najmladšie slovenské obce, i keď história jeho osídlenia je oveľa staršia. V podstate ide o niekdajšie predmestie maďarského mesta Sátoraljaújhely, najmä mestských častí Nádražie, Kiskarlapuszta a Nagykarlapuszta. Stalo sa tak na základe medzinárodne uznanej Trianonskej dohody, vďaka ktorej po I. svetovej vojne vznikla Československá republika. Teda ako ČSR aj mesto má rovnaký dátum vzniku 28. október 1918. Prvý názov bol Nové Mesto Slovenské, v roku 1920 sa premenovalo na súčasný názov Slovenské Nové Mesto. Pri vytýčení hranice bola ako strategický krajinný bod určená rieka Roňava, ktorá je v týchto miestach i v súčasnosti prirodzene rozdeľuje maďarské a slovenské územie.

Dať do názvu novej obce slovo „mesto“ bolo na vtedajšie (a azda i terajšie časy) veľmi ambiciózne. Snahou prvej československej vlády bolo vybudovať prihraničné centrum s administratívnou správou celej oblasti. V danom čase však bola táto bývalá periféria maďarského župného mesta veľmi riedko osídlená. Existovala tu len železničná stanica, po vzniku novej hranice už neprodukujúca továreň na výrobu železničných súčiastok a opravu rušňov a vagónov, tehelňa a bývalé vinárske závody. V okolí sa ešte nachádzalo niekoľko osád – Karlova osada, Bessenyiho osada, Kruppova osada, Rézov majer a zopár poľnohospodárskych samôt. V prvej fáze teda Slovenské Nové Mesto najskôr patrilo pod správu obce Borša, vlastné obecné orgány malo až od roku 1922.

Štát do tejto oblasti investoval nemalé prostriedky. Začalo sa s výstavbou obytných domov mestského typu i sťahovaním obyvateľstva, pričom najviac prisťahovalcov tu došlo z Čiech, zo Šariša a i vtedajšej k Československu patriacej Podkarpatskej Rusy. Týmto sa Slovenské Nové Mesto stalo mnohonárodnostným. Výborná strategická poloha na hranici s Maďarskom predurčovala miestnych podnikateľov na zahraničný obchod, čoho sa v časoch I. ČSR chopili najmä židovskí obchodníci, takže obec mala na svoj počet obyvateľov veľkú židovskú štvrť.

Uverejnené fotografie pochádzajú z čias vzniku I. ČSR a vidíme na nich hraničný prechod s mechanickými závorami. Na prvej fotografii vidíme most nad riekou Roňava, ktorý bol i je oficiálnou spojnicou medzi oboma štátmi v danej oblasti. Na druhej fotografii je pohľad z Maďarska na Slovensko.

Spracované podľa spomienok miestnych obyvateľov a kníh Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta, Autorský kolektív SAV: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.

 

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 28.02.2014 12:07
Upravené: 28.02.2014 12:35