Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Stavebný rozvoj za I. ČSR

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Slovenské Nové Mesto

Nová bytovka a pumpaČas, kedy táto dnes už historická fotografia vznikla, presne nepoznáme. Ide však o tridsiate roky 20. storočia; fotka slúžila ako čiernobiela pohľadnica. Na jej pozadí vidíme závory, ktoré tvrili hranicu s maďarským mestom Sátoraljaújhely. Pri bližšom pohľade zaujme najmä benzínová pumpa, ktorá sa nachádza vpravo od domu. Toto zariadenie nemalo vlastnú cisternu či podzemnú nádrž, ale benzín i naftu čerpalo cez hadice z plechových sudov, ktoré sú vyložené pri ceste.

Dominantným objektom na fotografii je bytovka, akých sa tu od vzniku ČSR postavilo niekoľko. Väčšina pôdy novej slovenskej obce, ktorou sa Slovenské Nové Mesto stalo, patrila veľkostatkárovi Fridrichovi Waldbottovi a kniežaťu Windischgrätzovi. Majer a pozemky Windischgrätza však čoskoro vykúpili najmä noví prisťahovalci. Veľkú časť týchto obyvateľov tvorili Židia. Pôsobili najmä ako obchodníci. Weissovci si tu otvorili krčmy, Klenovski predajňu potravín, Deutschovci obchod s rezivom a stavebninami, Weinstockovci prevádzkovali sklad, výkup a predaj obilia, Landsmannovci železiarstvo. Okrem nich tu pôsobili i ďalšie židovské rodiny, ktoré mali obchod s textilom, zmenáreň, holičstvo, špeditérske služby a podobne. Početná židovská komunita však v nových bytovkách nežila, stavali si vlastné rodinné domy. Tie bytové boli postavené najmä pre Čechov. Prichádzali tu ako zamestnanci novej colnice, ku ktorej im vystavali byty. Postavili tu aj bytovku pre členov finančnej stráže, ďalej bytovku pre zamestnancov železníc a bytovku pre príslušníkov pohraničného oddelenia bezpečnosti. Väčšina Čechov, ktorí tu prichádzali za pracovnými miestami, od prisťahovania do obce až do čias, kým boli bytovky dostavané, bývala v drevených „barákoch“.

Drevené „baráky“ v Slovenskom Novom Meste neboli žiadnou novinkou. Už za Rakúsko-Uhorska tu takéto stavby stáli a slúžili ako nemocnice, a to najmä za čias I. svetovej vojny. Železnica tvorila jednu zo strategických ciest pri presune vojska, teda aj ranených. Po I. svetovej vojne boli tieto nemocnice demontované a odvezené do Maďarska.

Okrem pôvodného obyvateľstva, Židov a Čechov sa do Slovenského Nového Mesta sťahovalo aj veľa obyvateľov Šariša, tiež Ukrajinci Podkarpatskej Rusy, ktorá bola za I. ČSR súčasťou nášho štátu. Vtedajšia vláda mala plány, podľa ktorých sa Slovenské Nové Mesto malo stať prihraničnou metropolou. Všetko v roku 1938 prekazila Viedenská arbitráž, podľa ktorej toto územie Slovenska pripadlo Horthyho Maďarsku a Česi sa odtiaľ museli odsťahovať. Hranice sa obnovili až v januári 1945.

Spracované podľa spomienok miestnych obyvateľov a knihy Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2022 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.