Na rieke Roňava

Miesto: Slovenské Nové Mesto

Práve tá rozdelila mesto Sátoraljaújhely, respektíve odčlenila jeho predmestie, z ktorého vzniklo Slovenské Nové Mesto.

Prirodzenou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom v oblasti Tokaja je rieka Roňava. Práve tá rozdelila mesto Sátoraljaújhely, respektíve odčlenila jeho predmestie, z ktorého vzniklo Slovenské Nové Mesto. Roňava pramení v Slanských vrchoch a dĺžka jej toku je 51 kilometrov. Hranicu tvorí na 13,5 kilometrovom úseku. Ako vidíme na tejto fotografii, ktorá vznikla už v čase vybudovania hraníc, spočiatku rozdelenie jedného mesta na dve časti samostatných štátov tunajší obyvatelia nebrali celkom vážne. Fotka bola urobená na maďarskej strane a ľudia prechádzajúci brodom mieria do Československa. Pritom strážený hraničný priechod sa nachádza celkom blízko na moste, ktorý je tu tiež dobre viditeľný.

Aj v časoch I. Československej republiky mali miestni obyvatelia v hraničnom pásme do 15 kilometrov možnosť prechádzať oficiálne hranicou. Táto forma malého cezhraničného styku vznikla na základe praktických potrieb. Mnohí obyvatelia mali svoje polia či pasienky už v druhom štáte. V tom čase však na nich mohli stále hospodáriť. Ľudia, ktorí prichádzali z väčšej diaľky, jednoducho prešli hranicu brodom. Samozrejme, pokiaľ neboli prichytení.

Československá republika vznikla 28. októbra 1918 ako jeden z nových štátnych útvarov prerozdelenia Európy po I. svetovej vojne. Rozpad Rakúsko-Uhorska znamenal novú historickú epochu aj pre Maďarov, ktorí týmto krokom prestali byť závislí od politických rozhodnutí Viedne. Napriek tomu do posledných chvíľ v Uhorsku silnela snaha, aby sa Slováci nespájali s Čechmi, ale ostali pod vedením Budapešti. Čiastočne im nahrávala stratégia Slovákov, pretože martinské vedenie slovenskej politiky si vyžiadalo dlhší čas na štúdium Deklarácie o československej samostatnosti, ktorú 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Tomáš G. Masaryk. Jedným z dôvodov odkladania súhlasného stanoviska bola i skutočnosť, že sa k vydaniu deklarácie nevyjadril Milan R. Štefánik, ktorý v danom čase nebol v USA. Preto aj maďarský ministerský predseda Wekerle na zasadnutí parlamentu v Budapešti ešte 22. októbra 1918 vyhlasoval, že súhlas Slovenska so vznikom Československa je stále neistý, teda Maďari nestratili šancu zachovať tento národ pod svojou správou. V tom čase už Maďari organizovali v jednotlivých prihraničných slovenských krajoch samozvané vyhlásenia za integritu Uhorska.

K uznaniu samostatného Československa nakoniec dopomohla nóta posledného rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho. Tú vydal 27. októbra a jej znenie silne pobúrilo nielen českých a slovenských politikov, ale aj radových obyvateľov. V podvečer 28. októbra pražský Národný výbor (slúžiaci ako orgán prípravy vzniku nového štátu) vydal manifestačné vyhlásenie o vzniku československého štátu. Medzi čelnými predstaviteľmi tohto činu mali Slováci zastúpenie prostredníctvom Vavra Šrobára.

Spracované podľa spomienok miestnych obyvateľov a kníh Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta, Kronika Slovenska 2.

 

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 28.02.2014 06:00
Upravené: 28.02.2014 12:36