Táto fotografia pochádza zo šesťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva atmosféru typickej vidieckej zábavy - tancovačky.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: SliepkovceTáto fotografia pochádza zo šesťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva atmosféru typickej vidieckej zábavy - tancovačky.
Ešte v tridsiatych a štyridsiatych rokoch sa na v Sliepkovciach tancovalo pravidelne od mája do jesene aspoň raz v týždni. Najmä v predvojnových časoch, keď nebolo veľa peňazí, dievčatá platili za vstup na tancovačku po päť korún a mládenci dávali zrno a po pol litri pálenky. Dievčatá často zvykli pripraviť aj pohostenie, pričom najčastejšie to boli halušky s rôsolom. Rôsol sa robil zo šťavy nakladanej kapusty.
Zaujímavým zvykom v Sliepkovciach bol takzvaný marš. Ak sa hociktorý mládenec na niektoré dievča nazlostil, kúpil hudobníkom po poldeci pálenky a nakázal im zahrať marš. Keď marš ako skladbu v pochodovom štýle dohrali, dotyčný zakričal meno dievčaťa a to muselo odísť z tancovačky domov. Bolo to preň ponižujúce, ale všetky dievčatá to rešpektovali.
Samozrejme, ako všade inde, aj tu pre dievčatá vznikali časté roztržky a bitky. Aj preto miestni mládenci nosievali na tancovačky takzvané olovienky. Olovienka bola krátka palica, tak akurát aby o niečo presahovala dlaň a na jej konci bola olovená guľa veľkosti päste. Pokiaľ sa nič nedialo, olovienky mali zastrčené v nohaviciach. Pokiaľ bola roztržka malá, nepoužívali ich. Ak však išlo o väčšiu bitku, vytiahli olovienky a často sa mlátili hlava-nehlava.
V šesťdesiatych rokoch, teda v časoch, kedy vznikla táto fotografia, už boli olovienky minulosťou. Namiesto cigánskej muziky tu vidíme len jedného harmonikára a tancujúci už nie sú v krojoch, ale v štýle mestského oblečenia. Ide o takzvané „obrubeňe“. V tom čase bývali svadby v sobotu a zúčastňovali sa ich pozvaní z rodiny a blízki priatelia. V nedeľu sa konala druhá oslava. Podľa zemplínskeho zvyku sa v sobotu mladá ušila a v nedeľu obrúbila, čím sa naráža na šitie a obrúbenie napríklad košele. Odtiaľ pochádza aj tento názov a z „obrubeňa“, čiže tancovačky deň po svadbe, je aj uverejnená fotografia.
Spracované podľa spomienok pani Márie Čižmárovej.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.