Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Tancovačka „obrubeňe“

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Sliepkovce

TancovačkaTáto fotografia pochádza zo šesťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva atmosféru typickej vidieckej zábavy - tancovačky.

Ešte v tridsiatych a štyridsiatych rokoch sa na v Sliepkovciach tancovalo pravidelne od mája do jesene aspoň raz v týždni. Najmä v predvojnových časoch, keď nebolo veľa peňazí, dievčatá platili za vstup na tancovačku po päť korún a mládenci dávali zrno a po pol litri pálenky. Dievčatá často zvykli pripraviť aj pohostenie, pričom najčastejšie to boli halušky s rôsolom. Rôsol sa robil zo šťavy nakladanej kapusty.

Zaujímavým zvykom v Sliepkovciach bol takzvaný marš. Ak sa hociktorý mládenec na niektoré dievča nazlostil, kúpil hudobníkom po poldeci pálenky a nakázal im zahrať marš. Keď marš ako skladbu v pochodovom štýle dohrali, dotyčný zakričal meno dievčaťa a to muselo odísť z tancovačky domov. Bolo to preň ponižujúce, ale všetky dievčatá to rešpektovali.

Samozrejme, ako všade inde, aj tu pre dievčatá vznikali časté roztržky a bitky. Aj preto miestni mládenci nosievali na tancovačky takzvané olovienky. Olovienka bola krátka palica, tak akurát aby o niečo presahovala dlaň a na jej konci bola olovená guľa veľkosti päste. Pokiaľ sa nič nedialo, olovienky mali zastrčené v nohaviciach. Pokiaľ bola roztržka malá, nepoužívali ich. Ak však išlo o väčšiu bitku, vytiahli olovienky a často sa mlátili hlava-nehlava.

V šesťdesiatych rokoch, teda v časoch, kedy vznikla táto fotografia, už boli olovienky minulosťou. Namiesto cigánskej muziky tu vidíme len jedného harmonikára a tancujúci už nie sú v krojoch, ale v štýle mestského oblečenia. Ide o takzvané „obrubeňe“. V tom čase bývali svadby v sobotu a zúčastňovali sa ich pozvaní z rodiny a blízki priatelia. V nedeľu sa konala druhá oslava. Podľa zemplínskeho zvyku sa v sobotu mladá ušila a v nedeľu obrúbila, čím sa naráža na šitie a obrúbenie napríklad košele. Odtiaľ pochádza aj tento názov a z „obrubeňa“, čiže tancovačky deň po svadbe, je aj uverejnená fotografia.

Spracované podľa spomienok pani Márie Čižmárovej.

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2021 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.