[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Sliepkovce
Táto fotografia vznikla niekedy koncom štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva obyvateľku obce Sliepkovce tak, ako tu najčastejšie ešte aj v tomto čase ľudia chodili – naboso. I keď obec má svoj kostol, v tom čase tu prichádzal farár iba jeden krát mesačne. Ľudia chodievali do kostola do Budkoviec. Podľa spomienok pamätníkov zvyčajne bosí a obúvali sa až pred kostolom.
Za pozornosť stojí pletená taška, ktorú drží žena v ruke a má v nej pravdepodobne topánky. Takéto tašky plietli z vŕbového prútia tunajší Rómovia, ktorí v tom čase bývali v lokalite, ktorú miestni nazývali Nindigovce. Je to asi jeden kilometer za Sliepkovcami. Rómovia síce predtým bývali aj na okraji Sliepkoviec, ale pretože u nich často horelo, obyvatelia ich vyhnali ďalej za obec. Spätne do dediny sa vrátili, až keď sa komunisti naplno chytili moci a diktovali svoje pravidlá.
I keď chodenie naboso nebol v tom čase nezvyčajný jav ani kdekoľvek inde, je potrebné podotknúť, že Sliepkovce v minulosti nebola bohatá obec. Nestala sa sídlom žiadneho šľachtického rodu, žiaden takýto rod tu nemal nikdy postavené ani svoj letný či poľovnícky kaštieľ. Podľa prvého sčítania obyvateľov v Uhorsku, ktoré sa konalo sa vlády Jozefa II. v rokoch 1784 až 1787, žilo v Sliepkovciach 15 sedliakov, 32 želiarov, 16 dospelých synov sedliakov a 6 iných. Želiar bol pritom človek, ktorý vlastnil len taký kus zeme (zvyčajne pod 2 hektáre), ktorý stačil len na uživenie rodiny a nechoval a nepestoval na predaj. Zaujímavý je aj údaj 6 iných. Podľa historika Mgr. M. Molnára ide pravdepodobne o údaj o počte podželiarov, ktorí nevlastnili pôdu a ani vlastný dom.
I tak v tom čase už Sliepkovce stáli na pevnejších základoch než v minulosti. To pretože napríklad v roku 1732 slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom diele Opis Zemplínskej stolice napísal: „Sliepkovce pozostávajú z troch či štyroch domov. Je to slovenská osada, patrí k panstvu grófa Tomáša Sirmaja.“ Začiatkom 18. storočia bola dokonca obec neosídlená. Nenachádzame o nej žiaden záznam na súpisoch obcí z rokov 1715 až 1720.
Pri tvorbe tohto článku bola okrem boli okrem spomienok obyvateľov použité aj informácie z monografie obce Sliepkovce z údajov Mgr. M. Molnára a Prof. PhDr. Ferdinanda Uličného, DrSc.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.