Zabíjačka

Miesto: Rakovec nad Ondavou

Slovami jednej pamätníčky: „V každej chyži buli dve, tri šviňe“.

Uverejnená fotografia pochádza zo začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva miestnu zabíjačku. V tom čase nebolo v Rakovci domácnosti, kde by nechovali ošípané. Slovami jednej pamätníčky: „V každej chyži buli dve, tri šviňe“. Dnes je takýto domáci chov menej častý, podľa obyvateľov obce sa to už vraj tak veľmi nevyplatí.

Domácemu chovu nepriali hlavne päťdesiate roky 20. storočia. Bol to čas združstevňovania, keď tzv. agitátori vyvíjali nátlakové akcie, aby ľudia vstúpili do družstva a odovzdali tam svoje pozemky i domáce zvieratá. Aby sa maloroľnícke pestovanie a chov nevyplatili, zaviedli sa tzv. kontingenty. Každý podľa počtu a druhu domácich zvierat, ako aj podľa veľkosti pozemkov, musel štátu odvádzať určenú časť naturálií. Ľudia teda odovzdávali slepačie vajcia, celú kožu zo zabitého prasaťa, vedro masti, zrno, všetko. Naviac, každú zabíjačku museli ohlásiť a dostať na ňu povolenie. Takýto zakáľací list stál 25 Kčs, čo v tých časoch nebol malý peniaz.

Ľudia sa odvádzaniu kontingentov a platbe za zakáľací list snažili vyhnúť tak, že zakáľali načierno. O ich odhalenie sa snažili tzv. hákaeskári, čo bolo niečo ako tajná polícia, hospodárska kontrolná služba. Nenahlásenou zabíjačkou a neodvedením kontingentov sa človek mohol stať „nepriateľom socialistickej vlasti“. V takomto prípade sa vystavoval až hrozbe väzenia. Hákaeskári mali možnosť vstúpiť do domov a prehľadávať všetko aj bez súhlasu majiteľa domu. Napriek tomu veľa ľudí robilo radšej zabíjačky načierno.

V šesťdesiatych rokoch sa domáci chov zvierat opäť vzchopil, i keď už v obci fungovalo JRD. Veľa ľudí začalo okrem ošípaných chovať aj kravy a volky, tak ako kedysi. Prilepšovali si tým v domácnosti, zvyčajne ich predávali na mäso. Domáca zabíjačka sa robievala raz, dva razy ročne, vždy však aspoň pred Vianocami.

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 27.02.2014 06:00
Upravené: 27.02.2014 09:26