Žena s džbánmi

Miesto: Pozdišovce

Štyridsiate a päťdesiate roky priniesli zmenu celospoločenských pomerov, ktoré nastolili nový politický systém. Odstránili sa rozdiely, ktoré tu pretrvávali celé storočia.

Obec bola totiž vždy viac-menej rozdelená na dve až tri spoločenské vrstvy.

Prvú a najvyššiu vrstvu tvorili šľachtici a podnikatelia, čo trvalo asi tak vzniku I. Československej republiky. Mlyny, liehovar, šľachtické sídla s kaštieľmi – to všetko tu bolo ešte v 19. storočí.

Druhú vrstvu tvorili hrnčiari. Boli tu síce aj iní remeselníci, ale hrnčiari tvorili väčšinu. Ich práca, ktorá bola veľmi špecifická - od ťažby hliny, jej spracovania, výroby riadu, vypaľovania, zdobenia a po predaj, to všetko z nich vytváralo akúsi uzatvorenú komunitu, ktorá sa oddeľovala od tretej vrstvy – gazdov.

Táto rozdielnosť bola evidentná aj v tom, že hrnčiari sa často zúčastňovali rôznych jarmokov, museli byť aj dobrí obchodníci, mali kontakty často aj v zahraničí. Dôsledkom daného stavu sa v dedine sa vytvárali dve rôzne lokálne kultúry – hrnčiarsky folklór a gazdovský folklór. Dokonca ani nebývalo zvykom, aby sa gazdovské a hrnčiarske rodiny spájali svadbami. Pozdišovce boli rozdelené na dve časti – Vislok a Kút – z ktorej jednu obývali hrnčiari a druhú gazdovia. Zmeny prinieslo až spomínané 20. storočie.

Použitá literatúra:

Mikuláš Jáger: Pozdišovce (vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995)

 

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 24.02.2014 06:00
Upravené: 24.02.2014 15:27