Obec bola totiž vždy viac-menej rozdelená na dve až tri spoločenské vrstvy.[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: PozdišovceObec bola totiž vždy viac-menej rozdelená na dve až tri spoločenské vrstvy.
Prvú a najvyššiu vrstvu tvorili šľachtici a podnikatelia, čo trvalo asi tak vzniku I. Československej republiky. Mlyny, liehovar, šľachtické sídla s kaštieľmi – to všetko tu bolo ešte v 19. storočí.
Druhú vrstvu tvorili hrnčiari. Boli tu síce aj iní remeselníci, ale hrnčiari tvorili väčšinu. Ich práca, ktorá bola veľmi špecifická - od ťažby hliny, jej spracovania, výroby riadu, vypaľovania, zdobenia a po predaj, to všetko z nich vytváralo akúsi uzatvorenú komunitu, ktorá sa oddeľovala od tretej vrstvy – gazdov.
Táto rozdielnosť bola evidentná aj v tom, že hrnčiari sa často zúčastňovali rôznych jarmokov, museli byť aj dobrí obchodníci, mali kontakty často aj v zahraničí. Dôsledkom daného stavu sa v dedine sa vytvárali dve rôzne lokálne kultúry – hrnčiarsky folklór a gazdovský folklór. Dokonca ani nebývalo zvykom, aby sa gazdovské a hrnčiarske rodiny spájali svadbami. Pozdišovce boli rozdelené na dve časti – Vislok a Kút – z ktorej jednu obývali hrnčiari a druhú gazdovia. Zmeny prinieslo až spomínané 20. storočie.
Použitá literatúra:
Mikuláš Jáger: Pozdišovce (vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995)
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.