Zemplín a víno

Miesto: Pozdišovce

V prvej polovici 13. storočia, keď Tatári takmer vyľudnili Zemplín i celú oblasť súčasného východného Slovenska, kráľ Belo IV. povolal sa usadenie sa na území súčasného Tokaja Talianov. Tí začali s pestovaním odrody Furmint.

Táto historická fotografia pochádza z prvej polovice 20. storočia z Pozdišoviec a zachytáva ľudí s demižónom vína. Tento nápoj je pre Zemplín naozaj typický, a to ako dnes i v minulosti. Samotné Pozdišovce sa už síce známymi vinicami a produkciou vína chváliť nemôžu, ale nesmieme zabudnúť na južnejší Tokaj a východnejšiu Tibavu, ktoré z patria k zemplínskemu regiónu.

Počiatky miestneho vinohradníctva ťažko presne datovať. Údajne siahajú až do čias Rímskej ríše, kedy bol Zemplín súčasťou Panónie. Tokajská obchodná spoločnosť vo svojich materiáloch tvrdí, že po ukončení nadvlády Rímanov v pestovaní viniča pokračovali Slovania.

V prvej polovici 13. storočia, keď Tatári takmer vyľudnili Zemplín i celú oblasť súčasného východného Slovenska, kráľ Belo IV. povolal sa usadenie sa na území súčasného Tokaja Talianov. Tí začali s pestovaním odrody Furmint. Tokajské víno bolo právom nazývané aj vínom kráľov. Vyvážalo sa napríklad aj na dvor francúzskeho Kráľa Ľudovíta XIV., známeho aj ako kráľ Slnko. Tokaj nerozlučne patril aj k životu mnohých tunajších šľachticov, medzi inými ho obľuboval aj František II. Rákoci.

V súčasne je na výraznom vzostupe aj pestovanie viniča a výroba vína v Tibave. Po určitej kríze sa začala vzmáhať od roku 1952 a dnes tam spoločnosť VINO-VIN Slovensko obhospodaruje 300 hektárov vinohradov.

Aj keď samotné Pozdišovce nemajú takú vinársku históriu ako napr. neďaleké Vinné, Krivošťany, Staré či Oreské, nemožno povedať, že sa tu v dávnejšej minulosti pestovaniu viniča nevenovali. Istým dôkazom môže byť napr. chotárny názov Vinice v severnej časti dediny, ktorý sa spomína v zázname z kanonickej vizitácie v roku 1806.

Začiatkom päťdesiatych rokov 20. stor., t.j. krátko po založení JRD, bola na farských pozemkoch vysadená vinica o rozlohe približne 3,5 ha. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov JRD rozšírilo vinice až na 60 ha, prevažne v chotárnej časti Hroby. Viniču sa tu v prevažne ílovito-kamenistej pôde darilo rôzne. Roku 1987 tu zo 16 hektárov nazberali 27,6 t hrozna z plánovaných 95 t, o rok neskôr to bolo 72,8 t a roku 1989 32,3 t. Časť produkcie bola predaná, časť slúžila pre potreby družstevníkov, ktorí dorábali víno v kamennej pivnici bývalého kaštieľa v časti Hvizda.

Pozdišovskí družstevníci pestovali niekoľko odrôd hrozna – Műller Thurgau, Veltínske zelené, zmes, Rizling vlašský a Rizling rýnsky. Na práce vo vinici a kvalitu vína dohliadal tzv. „vincľir“. Túto funkciu v priebehu štyroch desaťročí vykonávali Ján Pavlikán, Ján Jurko, Juraj Mihaľov, Ing. Michal Butkovský a Mária Horniová.

Žiaľ, s úpadkom jednotného roľníckeho družstva postupne zaniklo aj pestovanie viniča. Stalo sa tak v prvej polovici deväťdesiatych rokov 20. stor.

Použitá literatúra:

Almanach Zemplína (vydal Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Pod Vinianskym hradom (vydala Zemplínska spoločnosť, 2006)

 

Autor/zdroj: text Slavomír Szabó
Zverejnil:
Vytvorené: 24.02.2014 06:00
Upravené: 24.02.2014 15:26