Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Počiatky hrnčiarstva

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Pozdišovce

DžbányPodľa nej uhorský palatín Mikuláš Garaj žiada Zemplínsku stoličnú správu o prešetrenie prepadnutia pozdišovských hrnčiarov Dionýza a Blažeja. Týchto v chotári obce prepadli a ozbíjali o 20 florenov poddaní michalovského pána Alberta. Stalo sa tak, keď sa hrnčiari vracali z michalovského trhu. Uhorský palatín zároveň listom informoval, že od hrnčiarov Michalovce vyberajú mýto v rozpore s ich právami.

Pomerne podrobné informácie o pozdišovských hrnčiaroch poznáme zo záznamov rodiny Sirmaiovcov, ktorým od roku 1640 obec patrila. Andrej Sirmai mal iba štyroch hrnčiarskych majstrov, a to Pirohu, Vaseja, Čerčarovho švagra a poľského hrnčiara Kazimíra.

V roku 1697 na Sirmaiovskom panstve slúžilo osem hrnčiarov, a to Vasej, Janko, zať Mateja Sabóa, Rigula, Piroha, Petrík, Janko Tarnaj, Pavol Adam a Poľašková. Okrem toho tu pôsobili aj iní hrnčiari, tzv. nájomníci, ktorí nájomné neplatili vždy len peniazmi, ale aj svojimi výrobkami.

Poznáme zápis z roku 1698, podľa ktorého hrnčiar Rigula odovzdal Sirmaiovcom sto hrncov v hodnote päť zlatých. O rok na to spoločne s Vasejom staval pece. V roku 1701 opäť odovzdal sto hrncov v cene päť zlatých a na ďalší rok zasa päť hrncov, ale v cene jedného zlatého. V roku 1704 zasa zaplatil nájom desať zlatých za dva roky a v roku 1705 odovzdal ďalších sto hrncov.

Z toho je možné vidieť, že hrnčiarske výrobky v tom čase tvorili významný obchodný artikel. Miestni hrnčiari ich chodili predávať na trhy nielen do Michaloviec, ale aj do Užhorodu, Blatného Potoku (Šárošpataku) a Humenného.

Tu uverejnená fotografia pochádza z polovice 20. storočia. Vidieť na nej typický spôsob ukladania džbánov na slnku, tiež domy so slamenými strechami, ktoré boli v tom čase pre obec ešte typické.

Použitá literatúra:

Ján Poprik: Majstri hliny, vydal Obecný úrad Pozdišovce, 2001
Mikuláš Jáger: Pozdišovce, vydal Obecný úrad Pozdišovce, 1995

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.