[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Poruba pod Vihorlatom
Táto fotografia bola vyhotovená v roku 1943 a zachytáva deti na pohrebe svojich rovesníkov. Keď zosnulo dievča alebo chlapec, prípadne aj dospelí, ale ešte skôr ako stihli vstúpiť do manželstva, pohreb mal svojrázny obrad, ktorý v mnohom pripomínal svadbu.
Vidíme, že dievčatá držia veniec zo „zimozelene“, čiže z brečtanu, ktorý tu volali aj „barvinok“. Tým sa na cirkevných slávnostiach ozdobovali oltáre, ale dával sa aj na rakvu mŕtvym.
Keď zomrelo dievča alebo chlapec, ostatné deti sa poobliekali ako na svadbu. Dievčatá v bielom boli „pohrebné družičky“. Tie kráčali vedľa chlapcov, ktorí niesli rakvu. Iba ak zomrel niekto dospelý, čo ešte nevstúpil do manželstva, rakvu niesli muži a vedľa nich kráčali v bielom staršie dievčatá.
Pohrební družbovia mali na šatách svadobné pierko, rovnako aj nebožtík v rakve. Pierko však bolo upnuté opačne ako na svadbe, čiže „dolu hlavou“. Ak zomrelo dievča, malo na hlave veniec ako mladuchy.
Táto svadobná symbolika spočívala v tom, že zosnulá či zosnulá odchádza na svoju svadbu do nebies.
Zaujímavosti v pohrebných obradoch nastali aj v prípade malého dieťaťa. Veľkou snahou všetkých rodičov bolo nechať pokrstiť potomka čo najskôr. Ak sa totiž stalo, že dieťa zomrelo nepokrstené, pochovali ho len na okraj cintorína do tzv. neposvätenej pôdy a počas pohrebu ani nezvonil kostolný zvon. Ak sa dieťa narodilo v zlom stave a hrozilo, že rýchlo zomrie, mohla ho pokrstiť aj pôrodná babica a nebolo potrebné čakať na obrad v kostole.
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.