Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Krstiny a ich obrad

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Miesto: Poruba pod Vihorlatom

KrstinyTáto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva pódiovú prezentáciu starých zvykov folklórnou skupinou Porubjan. V rámci etnografického výskumu v obci členky súboru zachytili, spísali a spracovali aj obrady, ktoré sa viažu na krstiny.

Po narodení dieťaťa ležala matka s maličkým za tzv. kutnou plachtou, ktorá ich oddeľovala od ostatnej časti izby. Dieťa, ešte nepokrstené, bolo v očiach iným pohanom a medzi ostatných sa zaradilo až po krste. Preto bolo záujmom rodičov, aby sa krstilo čo najskôr. Na posteli, kde ležala matka s dieťaťom, bol položený nôž. To pre prípad obrany, že by prišiel zlý duch a chcel matke dieťa vziať.

Až do dňa krstu matka nesmela opustiť dvor domu a vyjsť na ulicu. Aj to malo svoj pôvod. Kým dieťa nebolo pokrstené, i keď vzišlo z riadneho manželstva, na ženu sa pozeralo ako na prespanku. Všetko sa dalo na pravú mieru až krstom.

Krstných rodičov vyberala rodina a tým to potom oznámila pôrodná baba, ktorá priviedla dieťa na svet. Ak krstní rodičia so svojou úlohou súhlasili, pôrodná baba dostala za odmenu koryto plné múky.

Krstilo sa vždy v nedeľu. Batoľa niesla do kostola krstná mama. Keď ho brala od jeho skutočnej matky, riekla: „Berieme od vás pohaňče a prinešeme vám kresčanče.“ V kostole najskôr išla matka dieťaťa na spoveď, až potom kňaz pristúpil k ceremoniálu.

Po návrate domov položila krstná dieťa na kožuch, aby malo kučeravé vlasy. Potom mu dala do rúk niečo, čo symbolizovalo túžbu rodičov. Napríklad ak chceli, aby bolo úradníkom, dali mu tužku. Ak chceli kováča, dali mu kladivo, alebo dláto, aby bol stolárom. Pod perinku mu ešte dali knižku, aby bolo múdre. Potom si mohla dieťa zobrať matka a nechala ho pozrieť cez pec do komína, aby malo pekné čierne oči.

Popoludní sa konala hostina, kde pôrodná babica ešte vyberala peniaze a darčeky pre novorodenca a jeho rodičov.

Použitá literatúra:

Ján Josay: Monografia – obec Poruba pod Vihorlatom (vydala obec Poruba pod Vihrolatom, 2003)
Zuzana Beňušková a kolektív: Tradičná kultúra regiónov Slovenska (vydala VEDA, 2005)

 

 

Koniec obsahu.


MENU:

Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.

Pokračovanie menu:

ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2024 Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.