Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Miesto: Malá Tŕňa
V závere II. svetovej vojny s blížiacim sa oslobodzujúcim vojskom aj v obci Malá Tŕňa v jeseni 1944 vyhlásili nábor dobrovoľníkov do I. československého armádneho zboru. Zvláštnosťou toho činu je skutočnosť, že Malá Tŕňa po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 patrila k Horthyho Maďarsku. Dobrovoľný vstup do armády vedenej Ludvíkom Svobodom teda v určitej miere hlásal aj názor, že sa je potrebné vrátiť k československej štátnosti. V Malej Tŕni sa prihlásilo do armádneho zboru dvadsaťdeväť mužov.
Vyhlásenie náboru do československej armády bolo v prípade tejto obce vlastne na nepriateľskom území. V skutočnosti bolo Maďarsko spojencom Nemecka až do skončenia vojny. Slovensko už zo strany Červenej armády takto vnímané nebolo, k čomu prispelo najmä Slovenské národné povstanie.
Medzi obyvateľmi Malej Tŕne, ktorí sa rozhodli pre vstup do armádneho zboru, bol aj muž, ktorého vidíte na hornej fotografii. 
Jeho očakávania sa však nenaplnili, naopak, išlo asi o najhoršie rozhodnutie, ktoré kedy urobil. Spolu s ostatnými chlapmi z dediny odišiel do Giraltoviec, kde sa nachádzalo náborové stredisko. Tam pri odvode zistili, že je viac Maďar ako Slovák, čo sa im pravdepodobne zdalo podozrivé. Povedali mu teda, že bude armáde pomáhať v tylovom zabezpečení. V praxi to znamenalo, že ho odviezli na Ukrajinu do pracovného tábora. Tam ťažil drevo v lesoch s mnohými vojakmi z Maďarska, ktorí prebehli z maďarskej na ruskú stranu. Samozrejme, tábor bol strážený ruským vojskom a pracovníci boli de facto považovaní za zajatcov. Vojna už dávno skončila a on sa domov stále nevracal, musel tam robiť aj naďalej, vlastne ani presne nevedel, kde je. Nakoniec bol tábor rozpustený až v jeseni 1945, a to štýlom „dobre, môžete ísť domov ako chcete“. Do Malej Tŕne prišiel v októbri 1945. Pritom, ak by ostal doma, mohol si už dlho užívať slobody, pretože táto obec bola oslobodená 2. decembra 1944 a od 21. januára 1945 patrila opäť Československu.
Na spodnej fotografii je jeho kamarát z pracovného tábora, ktorým bol vojak z Budapešti. Aj on sa tu dostal tak, že prebehol na stranu Červenej armády, ale nakoľko sa im nezdal dostatočne dôveryhodný, skončil v lágri. Zobrazený je ešte v maďarskej vojenskej uniforme. Títo dvaja muži potom aj na slobode udržiavali dlhé roky priateľské vzťahy.
Koniec obsahu.
MENU:
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
V závere II. svetovej vojny s blížiacim sa oslobodzujúcim vojskom aj v obci Malá Tŕňa v jeseni 1944 vyhlásili nábor dobrovoľníkov do I. československého armádneho zboru. Zvláštnosťou toho činu je skutočnosť, že Malá Tŕňa po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 patrila k Horthyho Maďarsku. Dobrovoľný vstup do armády vedenej Ludvíkom Svobodom teda v určitej miere hlásal aj názor, že sa je potrebné vrátiť k československej štátnosti. V Malej Tŕni sa prihlásilo do armádneho zboru dvadsaťdeväť mužov.