[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Miesto: Čerhov
Táto fotografia pochádza zo začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Ide o typický ateliérový záver, zobrazujúci rodinnú idylu. Boli to časy, kedy sa postavenie ženy v spoločnosti výrazne menilo. Do vzniku jednotných roľníckych družstiev nebývalo zvykom, aby mala žena trvalé zamestnanie. Zvyčajne pracovali v domácnosti ale aj na poli. Príležitostnú prácu si nachádzali skôr v čase žatvy, v tokajskej oblasti, kam Čerhov patrí, aj v časoch vinobrania.
Poslaním ženy však ostávalo predovšetkým zabezpečenie pokračovania rodu a výchova detí. V súvislosti s tým sa rodiny riadili mnohými zvykmi i poverami. Pokiaľ sa dieťa nenarodilo zdravé, verili, že sa žena v čase tehotenstva stretávala so škaredými ľuďmi. Preto bolo v čase očakávania potomka potrebné zabezpečiť, aby budúca mamička neprichádzala do kontaktu s niektorými obyvateľmi obce, ktorí boli napríklad zmrzačení alebo nepekní v tvárach.
Verilo sa tiež, že ak žena dostane na nejaké jedlo chuť, mala by ho aj zjesť, lebo inak sa to môže zle prejaviť na zdraví očakávaného bábätka. Teda ak gravidná navštívila nejakých susedov a tam jej zavoňalo dáke jedlo, susedia ju ponúkli, nech sa s nimi naje. Ak by tak neurobili a priviedla by na svet choré dieťa alebo kaliku, mali by na tom podľa povery svoj podiel.
K šťastnému životu dieťatka po narodení mal prispieť aj starostlivý výber krstných rodičov. Ich úlohou bolo, v prípade žeby sa so skutočnými rodičmi bábätka voľačo stalo, dieťa dochovať až do dospelosti. Pokiaľ manželia mali prvého potomka, jeho krstní museli byť slobodní a krstná matka musela byť mladšia ako skutočná.
Krst sa konal v prvú nedeľu po narodení. Úlohou rodičov bolo nechať pokrstiť maličké takto skoro, ako sa len dalo, a to z dvoch dôvodov. V danom čase bola vysoká dojčenská úmrtnosť a nepokrstené dieťa ani nesmelo byť pochované medzi kresťanmi, ale iba na okraji cintorína v neposvätenej pôde. Nepokrstiť dieťa bol rodičovský hriech, dokonca aj po pôrode vyzeralo, že nedožije ani deň, mohla mu udeliť krst pôrodná babica. Druhý dôvod sa týkal povery, že kým dieťa nie je pokrstené, môžu ho vymeniť bosorky za „bosorče“. Preto malé dieťa pred krstom nesmelo nikdy ostať samotné v dome ani na chvíľku.
Článok bol napísaný na základe spomienok obyvateľov Čerhova a knihy: Z dejín obce Čerhov (J. Gočik, J. Galgan, vydané 2002).
Koniec obsahu.
Pokračuj v menu alebo choď do inej sekcie.
Pokračovanie menu:
Copyright © 2024
Správa majetku KSK. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.